RAJEC. Po vypadnutí zo IV. ligy prežil Rajec hrôzostrašnú jeseň. S 10 získanými bodmi a najviac inkasovanými gólmi v súťaži (38) mu patrí posledná priečka. Bodové straty na lepšie postavených súperov ale nie sú veľké a na jar sa futbalisti takmer 6-tisícového mesta budú snažiť urobiť všetko preto, aby nevypadli do oblastnej súťaže. Nielen o uplynulých 13 kolách sme sa rozprávali s už bývalým trénerom piatoligistu Zdenkom Šustekom.
Ako hodnotíte uplynulú jesennú časť?
- Postavenie v tabuľke vidí každý, body sme nezbierali. V niektorých zápasoch sme boli herne lepší ako súper, ale horeli sme v zakončení. Robili sme veľké chyby v obrane, inkasovali sme najviac gólov v súťaži.
S prvými dvomi zápasmi som bol spokojný. Nikto nečakal, že s Čiernym niečo uhráme. Nemali sme počas celého zápasu navrch, ale viacero vecí nám vyšlo. Obraz hry bol vyrovnaný. Zápasy, v ktorých sme čakali, že budeme bodovať (Strečno, Varín, Stará Bystrica), sme nezvládli. Keby som mal vybrať najlepší úsek hry, ktorý sme pod mojim vedením absolvovali, bol by to druhý polčas proti Višňovému.
Tréner Zástrania Milan Gašpierik: Bytča je možno nabitá peniazmi, ale nie kvalitou Čítajte Čo sa po slušnom úvode súťaže zlomilo? Viackrát ste dostávali vysoké debakle a až v piatich zápasoch ste vyšli gólovo naprázdno.
- Mužstvo je neskúsené. V tíme sú štyria hráči, ktorí spĺňajú predpoklady aj na vyššiu súťaž. Ostatní futbalisti sú veľmi neskúsení, majú odohraných minimum minút. Keď som si analyzoval káder, tak za posledné tri roky som toho mal najviac odohrané ja ako bývalý hráč. Mužstvo bolo nevyzrelé, netaktické, s minimom skúseností. Niektorí hráči boli z dorastu, iní sa objavili po niekoľkomesačnej pauze a boli aj takí, ktorí nemali na svojom konte ani jeden súťažný zápas.
Najväčším problémom mužstva bola nevyzretosť, ale to vedia aj oni sami. Je paradoxné, že súťaž sme začínali s 13 hráčmi, dokonca aj ja ako tréner/brankár som musel nastúpiť do niektorých zápasov v ich závere ako hráč, keď dochádzali sily. V 11. kole proti Starej Bystrici som mal plnú šatňu. Neviem, čo bolo zlé na začiatku sezóny, keď hráči nechodili. Či boli zranení, frustrovaní po vypadnutí... V lete bol káder úzky a až postupne sa rozširoval.
Záložník Predmiera M. Pobijak: V Žiline sa ma pýtali, či u nás babky bijú hráčov dáždnikmi Čítajte Aké boli najväčšie plusy a mínusy?
- Rajec má plus v tom, že v ňom hrajú domáci hráči. Veľké mínus klubu je, že získať hráča z iného mužstva je absolútne nemožné. Neviem, čím si to Rajec vyslúžil. Nestretol som sa s konkrétnym problémom, prečo by nás mali iní hráči odmietnuť. Obce, ktorým ide futbal lepšie, vedia si hráčov získať a nie je tajomstvom, že úlohu hrajú aj peniaze. A chápem aj to, že legionár, ktorý je pre klub prínosom a robí futbal na úkor práce alebo rodiny, tak si nejakú kompenzáciu zaslúži. No stále platí, že musí byť o 20-30% lepší ako domáci hráči.
V uzamknutej časti sa dozviete:
- koľko ich chodievalo na tréningy a ktorá činnosť bola katastrofálna
- prečo sa rozhodol na lavičke Rajca skončiť
- ako to počas jesene vyzeralo v kabíne
- na aké veci bol kritický a či ich chalani brali osobne
- s čím mali hráči problémy na ihrisku
- prečo musel vždy improvizovať
- po zápase s akým súperom došlo k jedinej výmene názorov počas jesene a prečo
- len raz sa stalo, že musel počas zápasu zvýšiť hlas - kedy a prečo k tomu došlo
- čo vybavil svojim zverencom pred začiatkom sezóny, aj keď s nimi ešte ani raz nebol
- aký je jeho apel na vedenie
- aká budúcnosť podľa neho čaká rajecký futbal
- Zdenko Šustek vie na mládežníckej úrovni o dvoch mužstvách, ktoré platia dorastencom za to, aby hrali - ako ostro sa vyjadril ohľadom tejto problematiky
Ako často do týždňa ste trénovali a aká bola účasť?
- Ako začínajúci tréner som chcel mužstvu vytvoriť dlhodobý tréningový plán. Ale to mi dajú aj iní kolegovia za pravdu, že ide o improvizáciu.
