Žilina - Pod Ivanom Brončekom (59) zo Žiliny sa akoby zľahla zem. Jeho najbližšia rodina už o ňom nepočula od 16. apríla. „Vybral sa o piatej hodine ráno, tak ako vždy, do roboty a už sa nevrátil,“ hovorí manželka Anna Brončeková. Nie je to však prvýkrát, keď bol tento stavbár nezvestný. „V marci, keď ešte robil v Ostrave, tak bol nezvestný týždeň. Nič sme o ňom nevedeli. Len raz prišli ku mne jeho kolegovia, či nie je doma, že nechodí do roboty. Syn raz počul, že ho videli na stanici. Išiel za ním a našiel ho tam spať. Potom ho priviedol domov,“ hovorí A. Brončeková. Z roboty ho samozrejme vyhodili, a tak si cez Veľkú noc hľadal prácu v Žiline. „Začal pracovať v jednej stavebnej firme. Až raz, v polovici apríla, sa už domov nevrátil. Odvtedy ho stále hľadám a nič. Pobehala som už všetkých známych, rodinu, miesta, kde by mohol byť, ale nič. Nikto o ňom nepočul, nikto ho nevidel. Je to veľmi zlý pocit keď neviem, čo s ním je. Neviem si to vysvetliť. Či si našiel nejakú inú a odišiel s ňou. Ale to by aspoň nejako dal vedieť. Neviem. Človeka už napadajú tie najhoršie myšlienky,“ hovorí
A. Brončeková. Anna a Ivan boli manželmi od roku 1992, spolu však žili už štyri roky predtým. „Bola som rozvedená a mala som tri malé deti. Prakticky on ich vychoval a bol to dobrý otec,“ prezradila nešťastná manželka a dodala: „Len jedno mi nejde do hlavy. Keď som nebola doma, z roboty mi priniesli jeho budík. Nič iné, len ten budík. Je to zvláštne.“ Ivan Bronček mal naposledy na sebe zelené manchestrové nohavice, béžový sveter a zelenú vetrovku. Na nohách mal čierne topánky. Je vysoký 175 centimetrov, má zelené oči a na ruke má vytetované srdiečko s monogramom šípky. „Bola by som veľmi rada, keby sa vrátil, alebo aspoň dal o sebe vedieť. Prakticky sme spolu prežili mladosť, vychovali sme deti a teraz, keď sme sa mali mať dobre, zmizol. Dúfam, že sa mu nič nestalo,“ dodala na záver Anna Brončeková.
Ak by ste niečo o nezvestnom Ivanovi Brončekovi vedeli, prosím zavolajte na číslo
041/564 08 21.