Dostali sa do centra mediálneho záujmu a najmä v Čechách sa o ich prístupe k výchove horlivo diskutuje. Hanuliakovci zo Žiliny by si žili normálny život, keby ich pred časom neoslovila česká režisérka Erika Hníková. Viac ako rok sledovala bežný život rodiny s netradičným prístupom k výchove syna.
Výsledkom je dokument „Každá minúta života“, ktorý vzbudil vášne ešte pred svojim uvedením na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Manželia Michal a Lenka si osvojili kamevédu, výchovnú metódu, ktorú rozpracoval Čech Pavel Zacha, a ktorá jeho synovi zaručila miestenku v americkej NHL.
Michal Hanuliak v rozhovore nikdy nespomenie, že chcú mať zo syna šampióna. Odmieta ho označovať ako projekt. Dookola tvrdí, že sa len rozhodli jedinému synovi venovať všetok svoj čas, energiu a otvoriť mu dvere do všetkých možných sfér.
Dnes má Miško sedem rokov a v živote už vyskúšal všeličo. To, čo by iní považovali za tlak na výkon, on vníma ako zábavu. Jeho otec pripúšťa, že aj celý kolotoč okolo filmu berú len ako krátku epizódu v ich životoch, ktorá ich posunula ďalej a sprostredkovala nové zážitky.
V rozhovore si prečítate aj:
- Prečo sa žilinskí rodičia rozhodli vychovávať syna metódou kamevédy
- Ako otec komentuje reakcie ľudí, ktorí tvrdia, že ich výchovné metódy sú za čiarou
- V čom je podľa Michala Hanuliaka život jeho rodinky v skutočnosti iný než v dokumente
- Či dlho zvažovali ponuku na spoluprácu pri tvorbe filmu
- Čo s rodinou urobil mediálny tlak
Keď nahrávame tento rozhovor, je Michala. Je tento meninový deň pre vás a Miška špeciálny a máte ho inak nastavený, ako iné dni?
Ani nie. Aktivity, ktoré máme naplánované, budeme mať aj tak. Zablahoželáme si, ale oslávime to v iný deň. Naposledy, keď mal Miško sedem rokov, tak na oslave bolo skoro štyridsať ľudí, z toho dvadsaťpäť detí. Snažíme sa oslavy pripraviť tak, aby na nich mal Miško čo najviac kamarátov a ľudí, ktorých má rád.
V centre Žiliny odhalili poklady z praveku. Nálezy prekvapili aj archeológov Čítajte Som prekvapený, že má Miško toľko kamarátov. Z filmu skôr vyznieva, že ste sa ho pokúšali izolovať od cudzích vplyvov.
Nie je to pravda, že sme ho chceli izolovať. Jediné, čo bolo iné, že Miško nechodil do škôlky. Film sa natáčal, keď mal tri a pol až štyri a pol roka. Je pravda, že vtedy navštevoval menej skupinových tréningov, ale navštevoval ich a mal tam kamarátstva.
Ja som sa o tom tiež dočítal, že ho umelo izolujeme, dokonca to povedala samotná režisérka. Naopak, vždy sme boli radi, keď sa stretával aj mimo svojich kolektívov. Najviac to miluje v bikeparku v Žiline. Vždy si tam nájde nejakého kamaráta a my od toho s manželkou vtedy odstupujeme a necháme ich voľne robiť, čo chcú.
Aké kluby navštevuje?
