ŽILINA. Základy barokovej kaplnky, pozostatky cintorína, ale i nečakané fragmenty z praveku. Rekonštrukcia funkcionalistického Ružičkovho domu na ulici Vojtecha Spanyola v Žiline priniesla nálezy, ktoré prekvapili archeológov i pamiatkarov.
Žilinský Krajský pamiatkový úrad vydal rozhodnutie o tom, že stavebným prácam na obnove architektonickej ikony Žiliny, z ktorej sa stane bytový dom, musí predchádzať archeologický výskum.

Nevedelo sa, v akom stave sa nachádzajú kamenné základy kaplnky z 18. storočia a či výstavba nezničila všetky stopy po nej.
Nové poznatky o predchodcoch
Pamiatkarom bol dobre známy aj fakt, že v okolí kaplnky sa v minulosti pochovávalo a stál tu jeden z viacerých žilinských cintorínov.
Archeológ Ľuboslav Záhorec tvrdí, že výskum prišli do okolia domu s typickými pavlačami od uznávaného architekta Michala Maximiliána Scheera urobiť aj napriek tomu, že neočakávali žiadne významné stopy po aktivitách predkov.
„Archeologický výskum však potvrdil v týchto miestach existenciu cintorína preskúmaním niekoľkých hrobov datovaných do 17. - 18. storočia a základy kaplnky, ktoré sa zachovali vo veľmi dobrom stave. Z hľadiska vývoja urbanizmu v tejto časti novovekej Žiliny sú tieto nálezy v tak zastavanom území veľmi milým prekvapením a potvrdzujú skutočnosti v mapových podkladoch z 18. a 19. storočia. Spolu s ďalšími výskumami (numizmatický, antropologický, archívny) sa aj takto môžeme viac dozvedieť o ľuďoch, ktorí žili v dobe 17. až 18. storočia a boli pochovaní na cintoríne v tejto časti Žiliny,“ poskytol archeológ prvé hodnotenia svojho výskumu.