Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina vybudoval špičkové pracovisko detskej ortopédie a spondylochirurgie, ktoré je zamerané predovšetkým na operačnú liečbu porúch pohybového aparátu, ktorá rieši vážne ortopedické ochorenia detí i dospelých. Náročné operačné výkony v oblasti chrbtice sú súčasťou ich bežnej praxe.
Rozprávali sme sa so špičkovým ortopédom a primárom Oddelenia pediatrickej ortopédie a spondylochirurgie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina Jurajom Popluhárom.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- pri akej príležitosti mu jeden z kolegov v Prahe povedal: "veď to si jednou nohou v base"
- v čom je výhodná operácia založená na metóde rastúceho vnútrodreňového fixátora
- s akými ortopedickými ochoreniami sa u detí stretáva najčastejšie
- kedy a prečo musia byť riešené operačne
- či dbajú rodičia na prevenciu u detí
- prečo je pubertálny vek v súvislosti s ochoreniami komplikovaný najmä u dievčat
- ako ovplyvňuje deti a ortopedické ochorenia digitálna doba
Váš tím má za sebou prvé operácie založené na metóde rastúceho vnútrodreňového fixátora. Pre nás laikov, o akú metódu ide?
V detskej ortopédii roky chýbalo kvalitné a zodpovedné inštrumentárium, ktoré by riešilo vrodené chyby dlhých kostí u detí. Ide napríklad o ochorenie Osteogenesis imperfecta, alebo napr. vrodeným pakĺb predkolenia a mnohé iné. Predstavte si, že sa dieťa udrie o stôl a má zlomeninu. Kosti týchto detičiek sú veľmi krehké, ľahko sa lámu aj pri banálnych úrazoch, prípadne sa ohýbajú do rôznych bizarných tvarov. Ochorenie zväčša postihuje dolné končatiny.
Keďže sme oddelenie s celoštátnou pôsobnosťou, často k nám chodia aj deti s takýmito závažnými ochoreniami. Samozrejme, aj doteraz sme vedeli kosti operačne vyriešiť, no časom, ako kosti dieťaťa rástli, sa to muselo prerábať. Ideálnym riešením je preto technológia teleskopického fixátora, ktorý postupne rastie s dieťaťom. Táto metóda pochádza z Kanady, postupne sa dostala aj do Európy. Ako prvých na Slovensku sme touto metódou operovali šesťročného chlapca a osemročné dievča.
JURAJ POPLUHÁR
Vysokú školu študoval od roku 1976 na Univerzite Karlovej v Prahe, štúdium dokončil v Martine v roku 1981,kde prestúpil z rodinných dôvodov. Od roku 1981 pracuje v žilinskej nemocnici, kde nastúpil na Ortopedické oddelenie. V rokoch 1984 a 1990 zložil I. a II. atestáciu v odbore ortopédia.
V roku 2002 obhájil vedecko-akademickú hodnosť philosophiaed doctor/PhD/. V roku 2012 vyštudoval manažment v zdravotníctve na Sales Manager Akademie SR a obhájil titul Master of Bussines Administrastion /MBA/.
Jeho užšou špecializáciou je pediatrická ortopédia a spondylochirurgia. Od roku 1997 pracoval ako vedúci lekár Oddelenia pediatrickej ortopédie, ktoré v tom roku založilo MZ SR ako oddelenie s celoštátnou pôsobnosťou. Od roku 2001 doteraz pôsobí ako primár Oddelenia pediatrickej ortopédie v FNsP Žilina.
Zaslúžil sa o rozvoj detskej ortopédie na Slovensku. Venuje sa predovšetkým operačnej liečbe ortopedicky chorých detí.
S akými ortopedickými ochoreniami u detí sa vo vašej praxi stretávate najčastejšie? Kedy musia byť riešené operačne?
Ortopedické ochorenia u detí delíme na vrodené a získané. Veľké percento z vrodených chýb je potrebné liečiť operačne. Napríklad vrodené chyby chodidla, chrbtice a dlhých kostí končatín. Práve v tejto oblasti sme na Slovensko priniesli veľa nových operačných metód, ktorými deti liečime. Keďže sme oddelenie zamerané predovšetkým na operačnú liečbu ortopedicky chorých detí, priemerne 97 percent hospitalizovaných sú deti z iných regiónov Slovenska.
Medzi získané ochorenia pohybového aparátu u detí patria deformity chrbtice, nádory pohybového aparátu, detské úrazy, získané deformity chodidla a mnohé iné, ktoré tiež liečime novými operačnými metódami.
Základom v detskej ortopédii je však prevencia. Ortopedické chyby a ochorenia treba vyhľadávať (tzv. skríning). Včas odhalené sa liečia s výrazne lepšími výsledkami. V mnohých prípadoch sa tak vyhneme operačnej liečbe. Medzi hlavné spomedzi týchto ochorení patrí vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu a deformity chrbtice.

Hovoríte, že dôležitá je prevencia. Dbajú na ňu rodičia s deťmi?
Vo väčšine prípadov áno, ale stále je veľké percento ľudí, ktoré problémy podceňuje. Čo sa týka prevencie, u narodených detičiek sa prevencia týka vrodených porúch bedrového kĺbu. To sme zaviedli už v roku 1996. Skríning je zabezpečený, v tomto smere sú matky zodpovedné. Ani len neváhajú, či majú prísť. Problém je s chrbticami. Nie každé zakrivenie vyústi do skoliózy, no stav pacienta musí posúdiť ortopéd.
Môžete byť konkrétnejší?
Zakrivenie chrbtice sa výrazne zhoršuje v pubertálnom veku. Tento vek je komplikovaný najmä u dievčat. V puberte sa hanbia vyzliecť pred rodičmi či obvodným lekárom a preto sa liečba často zanedbá. Nedávno mi volal kolega z Košíc, že má 19-ročné dievča so 70-stupňovou skoliózou, či sa dá ešte operovať. Keď prišla k nám na vyšetrenie, pýtal som sa, prečo to s rodičmi neriešili skôr. Pacientka len pokrčila plecami. S takýmito prípadmi sa v praxi stretávame. Je to škoda, lebo základom je konzervatívna liečba, len tú treba začať realizovať v počiatočných štádiách ochorenia.
“Zakrivenie chrbtice sa výrazne zhoršuje v pubertálnom veku. Tento vek je komplikovaný najmä u dievčat
„
Ako sa dá takýmto prípadom predísť?