ŽILINA. Ešte na začiatku minulého roka o nej nikto ani netušil. Obnova žilinskej Katedrály Najsvätejšej Trojice priniesla nečakaný objav krypty zaplnenej do výšky niekoľkých metrov kostrovými pozostatkami.
Zabudnutá krypta môže mať svoj pôvod ešte v stredoveku. No kosti boli do nej vložené zrejme len nedávno pri terénnych úpravách na začiatku 20. storočia, keď sa budovala balustráda blízko dominanty Žiliny.
Pozostatky pochádzajú z cintorína pri žilinskom kostole, kde sa pochovávalo niekoľko storočí. Predpokladá sa, že v zasypanej krypte sú ľudské kosti i ďalšie predmety z pomerne dlhej epochy od 13. do 18. storočia.
Prvý antropologický a archeologický prieskum urobili odborníci ešte v minulom roku v máji krátko po objavení priestorov v podzemí katedrály.
Obrovské množstvo kostí však stále čaká na exhumáciu a na podrobné preskúmanie aj ďalšie artefakty, ktoré sa ukrývajú pod nánosmi kostí.
Žilinčania boli priemerní
Na desať dní si opäť vedci rozbalili dočasné pracovisko pri žilinskom chráme. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského mohla v minulých dňoch poslať do Žiliny svojich pracovníkov, ale aj študentov potom, ako získala grant z Ministerstva kultúry na ďalšiu fázu preskúmavania kostrových pozostatkov z krypty.
Žilinská Avia v historických fotografiách. Takto sa vyrábali legendárne vozidlá Čítajte „Máme tu kostrové pozostatky veľkého množstva jednotlivcov. Máme tu hromady lebiek, horných a dolných končatín, stavce, panvy. V krypte bola doslova nahádzaná hromada kostí. Našou úlohou je ich vybrať, následne roztriediť a potom jednotlivé typy kostí vyhodnotiť,“ načrtla prácu dvanástich študentov a trojice antropologičiek z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Michaela Dörnhöferová.
„Sledujeme morfologické znaky, tvar a jednotlivé kosti meriame. Chceme zistiť ostatky koľkých ľudí boli vložené v krypte. Chceme vedieť, koľko z nich bolo detí, koľko mužov, koľko žien, akí boli vysokí. Na kostre môžeme vidieť znaky, ktoré môžu indikovať, že konzumovali viac mäsa a môžeme ich považovať za príslušníkov vyššej sociálnej skupiny,“ približuje antropologička desaťdňovú prácu v teréne, ktorú poňali ako workshop pre študentov.
