Takmer päť mesiacov strávil bývalý futbalista, tréner a televízny komentátor Vlado Goffa v nemocniciach a rehabilitačnom centre. Koronavírus ho zasiahol tak tvrdo, že dlho bojoval o život, je takmer imobilný a teší sa z každého pokroku. Len pred pár dňami urobil prvé kroky po 130 dňoch bezmocnosti. Dnes je už konečne doma v Žiline a zvyšky energie venuje na to, aby upozorňoval na vážnosť ochorenia. Od svojej hospitalizácie píše statusy na Facebooku, ktorými varuje pred podceňovaním vírusu a na svojom príklade ukazuje, ako choroba zničí život zdravého človeka. COVID mu zasiahol pľúca, dvadsať dní dýchal s pomocou prístrojov, bol odkázaný na pomoc zdravotníckeho personálu a smrť videl v priamom prenose.
Boli také chvíle, keď ste prestali veriť, že sa vrátite domov?
Hoci som ležal na ARO aj na JIS-ke a na lôžkach zomierali ľudia priamo na mojej izbe, tak som si to vôbec nepripúšťal. Bral som lieky, bol som v horúčkach, starali sa o mňa, ale netušil som, že som ušiel hrobárovi z lopaty. Rozprávali mi o tom príbuzní, alebo lekári, ktorí túto situáciu vnímali inak ako ja. Nemohol som sa nadýchnuť, mal som pocit, akoby som sa topil, mal som vysoké horúčky, stratil som všetku silu a nebol som schopný otočiť sa v posteli v prvých týždňoch v nemocnici.
Ako dlho ste boli v kóme?
Bola to komická záležitosť. Keď prichádzate do nemocnice, podpisujete informovaný súhlas, že s vami môžu robiť všetky potrebné úkony. Až keď som sa prebudil, bolo to naozaj ako zo sladkého spánku, netušiac, že som bol v kóme, tak až neskôr som sa dozvedel, že som bol šesť dní v umelom spánku. Nevedel som, ako ma do neho uviedli a ako prebúdzali. No dozvedel som sa, že to boli krušné chvíle a v tej chvíli mi zachraňovali život.

Dôsledky ochorenia sa prejavil na vašom pohybovom aparáte. Zisťovali ste prečo?