Tornádom zasiahnutý kostol v moravských Hruškách, ktorý prišiel pri vyčíňaní prírodného živlu o vežu a vážne poškodený kostol v Moravskej Novej Vsi. Obrazy, na aké nie sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí, zaplavili spravodajstvo svetových médií. Zničené chrámy sa stali symbolom prírodnej skazy z 24. júna. Sú dôkazom bezmocnosti a pripomenutím toho, že živel ničí všetko, čo mu stojí v ceste.
Obidva kostoly patria pod správu farára Mariána Kalinu. Kňaz je rodený Žilinčan a v Žiline prežil svoje detstvo i mladosť. Vo farnosti Moravská Nová Ves pôsobí 45-ročný kňaz sedem rokov.
Vyčíňanie tornáda prežil spolu s veriacimi vo farskom kostole počas slávenia svätej omše. Na deň, ktorý nazýva skúškou, ale i odhalením dobra v ľuďoch, nezabudne nikdy.
„Nastala tma, cítili sme tlak v ušiach, videli sme, že okná to nevydržia,“ vrátil sa Marián Kalina k prejavom počasia, ktoré predznačili nevídanú veternú smršť. Stihol ešte urobiť premenenie a sám poslal ľudí na chór, ktorý považoval za jediné bezpečné miesto v kostole, v prípade ak by sa porušila klenba.
Prekvapenia z veže Sirotára. Reštaurovanie krížov prinieslo nečakané odhalenia Čítajte „Tam kľačali a modlili sa. Ja som s miništrantmi utekal do sakristie, kde som sa tiež modlil a čakali sme, čo bude ďalej. Nevedeli sme, čo sa deje, či je to vojna, alebo smršť, nevedeli sme, či to kostol zvládne. Po niekoľkých minútach, ktoré sme v beznádeji a so strachom prežili, bol som veľmi rád, že som sa mohol k nim vrátiť. Ešte sme nevedeli, aké škody to napáchalo,“ pokračoval v rozprávaní rodák zo Žiliny.
„Podal som veriacim sväté prijímanie, udelil som im generálnu absolúciu, teda odpustenie všetkých hriechov bez svätej spovede. Vtedy v tej chvíli na to nebol čas. Pred kostolom ich čakali rodinní príslušníci, ktorí nevedeli, čo sa s nimi stalo.“
Žilinčania prišli pomôcť
V prvej chvíli po tornáde boli všetci šťastní, že prežili. Hneď, keď si to uvedomili, sa museli pustiť do záchranných prác a odpratávania sutiny. Medzi mnohými dobrovoľníkmi, ktorí prišli pomôcť Morave, boli aj ľudia zo žilinského regiónu.
„Boli medzi nimi aj takí, ktorí mi hneď volali a povedali, že prídu, pretože ma poznali. S niektorými som bol priamo dohodnutý, lebo sú to kamaráti, ale prišlo aj niekoľko ďalších ľudí, ktorých buď oni oslovili, alebo až keď sme sa stretli, sme sa dozvedeli, že sú zo Žiliny,“ hovorí farár z Moravskej Novej Vsi.
„Momentálne tu máme mnoho dobrovoľníkov a všetci, ktorí potrebujú pomocnú ruku, si ju nájdu. Keď v prvé dni prichádzalo veľa ľudí pomáhať s prácami na dvoch kostoloch a fare, tak sme mali až nadbytok dobrovoľníkov. Tak sme ich posielali na iné miesta, kde mohli pomáhať. Časom ten záujem trochu opadne a preto teraz dobrovoľníkom hovorím, že nemusia prichádzať, ale keď sa ozvú o dva týždne, o mesiac, budeme vďační za každú ruku.“
Obavy z búrania
V priebehu troch týždňov sa podľa Mariána Kalinu podarilo urobiť kus práce. „Upratať sutiny, sprejazdniť cesty. Prišla druhá fáza, keď sme museli narýchlo zakryť plachtou aj náš kostol a faru. Dnes už máme strechu zadoskovanú a až na doskách je položená plachta. Pol roka by to už malo vydržať a vtedy už budeme vedieť, čo ďalej.“
Aktuálne pokračujú v postihnutých obciach demolačné práce. Desiatky domov musia ísť k zemi, pretože im tornádo zasadilo definitívnu ranu. Miestnymi obyvateľmi opäť lomcujú emócie.
„To sú asi najbolestivejšie práce, pretože ľudia prichádzajú o všetko, čo mali. Keď vidíte, že búrajú dom, ktorý je vedľa vášho a vy ste už boli radi, že máte provizórnu strechu. Akonáhle sa pohne aj vaša stena a vám povedia, že aj váš dom sa musí zbúrať, to sú tie najväčšie bolesti,“ hovorí kňaz o problémoch, ktoré aktuálne riešia obyvatelia tornádom zasiahnutých obcí.
Duchovná pomoc
Čím viac pribúda dní od ničivého tornáda a miestni už majú najnevyhnutnejšie práce za sebou, tým intenzívnejšie premýšľajú o tom, čo prežili a prečo práve oni. Vtedy prichádza nápor na psychiku. Potrebujú duchovné slovo, potrebujú mať niekoho, komu sa zveriť s tým, čo prežili.
„Keď príde stará babička za mnou, že sa bojí dažďa, je potrebné, aby sme jej pomohli zakryť strechu. Keď už toto má hotové, potrebuje sa porozprávať, hľadať oporu, uistiť sa, že to zvládneme,“ naznačuje aktuálne starosti farár z najpostihnutejších obcí, no uisťuje, že má pomocníkov aj v oblasti duchovnej a psychologickej.
„Veľmi si vážim Český červený kríž a terapeutov z Hasičského záchranného zboru a odborníkov z traumacentier, ktoré sú tu zriadené. Ale aj kamaráti, kňazi z okolia, ale aj z ďaleka, som hrozne vďačný a ich podpora je pre mňa dôležitá. S ich pomocou a pomocou dobrého Boha to zvládam.“
Vlna solidarity
Marián Kalina nerátal s tým, že obraz zničených obcí zdvihne vo verejnosti až takú veľkú vlnu solidarity. Ľudia posielajú peniaze, dary a prichádzajú do postihnutých oblastí pomôcť osobne.
„Intenzita a veľkosť tejto pomoci ma prekvapila. Keby som takýchto prekvapení v živote mal viac, tak by som bol šťastný. Ľudskosť a dobro človeka aj skrze túto bolesť vyšli hodne na povrch. Keby to tak čo najdlhšie zostalo medzi nami. Sme ľudia, chceme si pomáhať, nič za to nečakáme,“ dojíma sa kňaz nad pozitívnymi dôsledkami nešťastia.
„V takýchto kritických a hraničných situáciách, keď si človek uvedomí aj svoju pominuteľnosť, keď vidí veľkú bolesť niekoho, kto ani nemá silu prosiť o pomoc, tak dobro sa v človeku viac otvára. Bolesť, ktorú vidí v druhých, akoby zlomila škrupinku, ktorou má človek obalené srdce,“ uzatvára Marián Kalina.
