ŽILINA. Na veže žilinského Sirotára sa vrátili zreštaurované a pozlátené kríže. V pondelok ich posvätil provinciál Kapucínov na Slovensku Norbert Pšenčík.
Do makovíc vložili aj časovú kapsulu v podobe odkazu ďalším generáciám. Okrem súčasných mincí uložili do tubusu aj rúško, ako symbol tohto obdobia s logom kapucínov.
Budúce generácie dostanú aj niekoľko informácií na liste napísanom na špeciálnom papieri.
„Je tam informácia o období, v ktorom žijeme, o tom, ako prebiehali prípravné aj realizačné práce projektu Sirotára. Sú tam uvedené aj novinky, ktoré ešte nevieme, či ich dokončíme, takže to bude zaujímavosť pre ďalšie generácie a je tam napísané aj o miestnom bratstve - kto sme, aká je naša činnosť a sú tam niektoré mená bratov,“ povedal kapucín Tomáš Fusko, ktorý koordinuje reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky.
Kostol i priľahlý kláštor majú za sebou takmer 270-ročnú históriu. Za ten čas si už cirkevný objekt svoje prežil. Na začiatku tu Jezuiti zriadili gymnázium, v budove bol sirotinec, po druhej svetovej vojne nemocnica, neskôr Stredná zdravotnícka škola i Považská galéria.
Po revolúcii získali do správy rozsiahle priestory v samotnom centre Žiliny Kapucíni. V deväťdesiatych rokoch zrekonštruovali budovy kláštora a pastoračného centra Fidélio.
Zlý stav národnej kultúrnej pamiatky priniesol nové výzvy. Kapucíni dali vypracovať reštaurátorský výskum a pustili sa do zháňania financií na mimoriadne náročnú obnovu. Dnes sa ich iniciatíva začína zúročovať.
Obnova, ktorú finančne podporilo sumou viac ako 877-tisíc eur Ministerstvo kultúry, sa začala v marci a potrvá do januára 2023.
Podľa Vladimír Majtana z Krajského pamiatkového úradu, vrcholové kríže, ktoré osadia na strechu kostola Obrátenia svätého Pavla, sú súčasťou Sirotára už takmer 250 rokov. Dokazuje to nález vročenia.
„Pri reštaurátorských prácach sa reštaurátorovi pri odstraňovaní sekundárnych vrstiev, ktoré si treba predstaviť ako hrubú krustu na origináli, podarilo identifikovať historické vročenie – 1776 a písmenkový monogram samotného majstra, ktorý kríže zostrojil a druhé vročenie – 1857, ktoré hovorí, kedy bol kríž opravovaný,“ tvrdí pamiatkar a dodáva, že kríže zažili pôvodnú barokovú vežu, ktorá zhorela v roku 1848, ale aj ďalší typ krovu z 19. storočia a napokon aj strechu z roku 1887.
Podrobnosti v pondelkovom vydaní týždenníka MY Žilinské noviny.
