ŽILINA. Je jediná na Slovensku, no pre väčšinu ľudí zahalená tajomstvom. Čo robia v kafilérii v Mojšovej Lúčke s uhynutými zvieratami? Pýtajú sa mnohí, keď míňajú priemyselný areál na ceste smerom do Žiliny.
Vedel som, že telá hospodárskych zvierat tu nespaľujú. Je to už bradatý mýtus. Väčšina ľudí totiž nemá dosť informácií o tom, ako to funguje v zariadení oficiálne nazvanom Veterinárna asanačná spoločnosť.
Je jednoduchšie si predstaviť, že tu v ohni skončia tony mŕtvych kráv, či ošípaných a zvyškov z bitúnkov, ako to, že je to moderný biotechnologický podnik, z ktorého vychádzajú kamióny naložené mäsokostnou múčkou na ďalšie spracovanie do granúl pre mäsožravce a takisto cisterny s tukom, ktorý v rafinérii pridávajú ako aditívum do pohonných hmôt alebo slúži ako kŕmny komponent pre hospodárske zvieratá.
Skúšate si to predstaviť? Na začiatku procesu tony tiel živočíchov a ich častí a na konci niečo chutné pre domácich miláčikov, či dokonca ekologická prísada, ktorá poháňa motory.
Dorazia nakazené diviaky
Ani mne to nešlo do hlavy a tak som sa prihlásil do služby. Chcem vidieť ten zázrak spracovania zvyškov z bitúnkov, ale aj mäsových a mliečnych výrobkov po záruke z obchodných reťazcov a kadáverov, teda mŕtvych kráv, oviec, či ošípaných.
„Príďte zajtra. Budeme likvidovať diviaky, ktoré sú nakazené africkým morom ošípaných,“ pozvala ma nazrieť za brány podniku jeho majiteľa Alexandra Krajčíová Orčíková.
Tak toto dom nečakal. Vyskúšať si prácu v kafilérii v deň, keď sú aj zamestnanci tohto podniku v pohotovosti.
„Príďte o pol ôsmej. Ráno o deviatej dovezú v špeciálnom vozidle diviaky. Pred tým ešte dostanete poučenie o bezpečnosti práce, ochranný odev a pomôcky,“ podotkla šéfka podniku, ktorá sa vlani stala Podnikateľkou roka.
Do skafandra
Areál asanačného podniku ako tak poznám. Niekoľkokrát som tu už bol pre informácie. Vždy však iba vo vyblýskaných a navoňaných administratívnych priestoroch.
Vedel som, že spracovateľská linka bude úplne iný svet. Výrobno-technický manažér Vladimír Laluha ma vystrašil ešte pred tým, než mi dôkladne vysvetlil, ako to vo výrobe chodí.
„Dostanete pracovný odev, montérky, tričko, topánky a keďže ideme likvidovať diviaky s africkým morom, navlečiete na seba aj jednorazový oblek, rukavice, chrániče na topánky a dáte si respirátor. Na konci sa pôjdete osprchovať,“ vyhlásil a mne prestalo byť všetko jedno.
Africký mor ošípaných je vysoko nákazlivá a neliečiteľná choroba ošípaných a diviakov. Hoci nie je prenosná na ľudí, človek ju rozširuje a môže zapríčiniť nakazenie domácich chovov. Teraz už začínam chápať tie opatrenia.
“Keby sme nezneškodnili materiál a zostal by niekde na kope, pustia sa do toho potkany a šíria ochorenia. My sme ako supy, len pracujeme v bielych budovách.
„
Mor sa šíri už aj na juhu
Keď sa do kafilérie blíži vozidlo s dvadsiatimi dvoma diviakmi, u ktorých preukázali výskyt moru, všetko ostatné ide u spracovateľa živočíšnych produktov bokom.
Nákladné autá naložené s bežným živočíšnym odpadom dávajú prednosť citlivému nákladu z rizikovej oblasti. V tom čase je už v kafilérii aj zástupca Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Celý proces musí mať pod kontrolou.
