ŽILINA. V drese MŠK Žilina pôsobilo viacero fantastických futbalistov. Najväčšiu časť svojej kariéry strávil pod Dubňom aj rodák z Krásna nad Kysucou Zdeno Štrba. S bývalým záložníkom sme sa porozprávali pri príležitosti jeho 45. narodenín, ktoré oslávil v stredu 9. júna.
V prvom rade prijmite gratuláciu k vašim 45. narodeninám. Cítite sa vôbec na tento vek?
- (Smiech). Roky nezastavíme. Uteká to veľmi rýchlo. Po štyridsiatke sa už človek cíti inak ako predtým. Na tele aj na duchu.
Pri životnom jubileu zvyknú ľudia spomínať na pamätné chvíle, ktoré prežili. Máte aj vy takúto nostalgickú chvíľku?
- Jasné, že si to človek pripomína, napríklad so známymi či kamarátmi. Alebo keď vidím nejaký zápas, tak si spomeniem, aké to bolo za našich čias.
Poďme si zaspomínať na vašu bohatú kariéru. Kde sa to celé začalo, kto vás priviedol k futbalu?
- Boli sme športová rodina, sme štyria bratia. Každý z nás hrával futbal, takisto otec bol dobrý futbalista, poznalo ho celé Krásno. Za našich mladých čias sa stále športovalo, futbal sme hrali na ulici. Bola taká doba, nič iné sa nerobilo. Takto som sa k nemu dostal.
“Po štyridsiatke sa už človek cíti inak ako predtým. Na tele aj na duchu.
„
Robili ste aj iný šport alebo bol pre vás futbal vždy číslo jeden?
- Futbal som hrával už od žiačikov. V škole sme hrávali basketbal a hádzanú, cez zimu na zamrznutej rieke hokej. Každý z nich som mal rád, ale najviac som sa venoval futbalu.
Kedy nastal ten zlom a povedali ste si, že by ste sa chceli stať profesionálnym športovcom?
- Ako dieťa som nad tým nepremýšľal. Môj o rok starší brat začal chodiť na tréningy, ja som vtedy ešte nemohol. Keď som ho videl, tiež som po tom túžil. A o rok som začal chodiť aj ja a postupom času sa to nejako vyvinulo.
Kde ste strávili dorastenecké časy a ako si spomínate na toto obdobie?
- Začínal som v rodnom Krásne nad Kysucou, kde boli tréneri Šamaj so Strakom. A v dorasteneckom som zažil pána Krsaja, ktorý bol už v tej dobe modernejším trénerom. Od neho som sa najviac naučil. Potom som išiel na vojnu do Banskej Bystrice, rok som tam hrával za béčko. Odtiaľ som sa vrátil do Krásna, kde som hrával rok a pol za mužov. A neskôr som prestúpil do Púchova a už to išlo samo.
V seniorskom futbale ste začínali v Púchove v druhej lige. Na jar 2000 ste boli pri dovtedy najväčšom úspechu Matadoru, ktorému sa podarilo postúpiť do najvyššej slovenskej súťaže.
- Pre mňa bolo nádherné už len to, že som mohol hrať druhú ligu. Po roku a pol v Púchove sme postúpili, to bola taká čerešnička na torte. A už sa to potom so mnou viezlo ďalej.
Ďalej sa dočítate aj:
Ako si Zdeno Štrba spomína na pôsobenie v MŠK Žilina
Čo mu dalo žltozelené pôsobenie
Ako si spomína na pamätné víťazstvo 2:1 nad Aston Villou
V Žiline zažil až dvanástich (!) trénerov, čo hovorí na takúto fluktuáciu
Či mu nie je ľúto, že si v žilinských farbách nezahral v Lige majstrov
V júli 2009 vyskúšal prvý zahraničný angažmán, ako hodnotí jeden a pol roka stráveného v Grécku?
Či je spokojný s bilanciou 26 odohraných zápasov v národnom mužstve
Na ktorý zápas si podľa jeho slov fanúšikovia najviac pamätajú
Ako si zaspomínal na nezabudnuteľnú výhru nad Talianskom, pri ktorej hral aj napriek dvanástim stehom
S kým si po víťazstve nad Talianskom vymenil dres
Čo sa podľa neho vo futbale za uplynulých 20 rokov najviac zmenilo
Aká budúcnosť podľa neho tento kolektívny šport čaká
Čo povedal na margo novovzniknutej Európskej konferenčnej ligy
Či už definitívne skončil s futbalom aj na regionálnej úrovni
Zdeno Štrba vyberá: najpamätnejší klubový a reprezentačný zápas, najpamätnejšieho spoluhráča, trénera a štadión, na ktorom hral
Pamätáte si ešte na váš prvý zápas a gól medzi slovenskou futbalovou elitou?
- Prvý zápas sme hrali doma ako nováčik s úradujúcim majstrom Interom Bratislava. Tesne sme prehrali. V druhom kole sme hrali tiež doma, s Trnavou. Vyhrali sme a v tomto dueli som aj prvýkrát skóroval.
