KUNERAD. Keď sa pred necelými dvoma rokmi verejnosť dozvedela informáciu, že zámok v Kunerade má nových majiteľov, zavládla vlna nadšenia.
A tá neopadla ešte ani dnes. Každá správa o tom, že historický objekt z roku 1916 sa postupne vymaňuje z ruín, prináša pozitívne ohlasy, ale aj podporu rodine, ktorá sa pustila do obnovy kedysi honosného poľovníckeho sídla aristokracie.
Požiare v rokoch 2010 a 2018 pýchu Rajeckej doliny zničili natoľko, že mnohí už v záchranu neverili. Až prišli Škottovci. Ako sami vravia, obyčajná rodina s koreňmi v Žiline, ktorá žije vo Švajčiarsku. S nadšením, ale aj pokorou sa pustili sa do záchrany objektu, ktorý sa rozpadával pred očami.
Ešte ani dnes nevedia, či sa im podarí dosiahnuť úplnú obnovu zámku. Netušia, či dokážu zabezpečiť financovanie mimoriadne nákladnej rekonštrukcie. Jedno však vedia. Cúvnuť sa už dá len ťažko. Najmä ak sú hnaní množstvom ľudí, ktorí do nich vlievajú nádej a prajú im.
Zámok grófa Bellestréma je už dnes statický stabilizovaný, z múrov neubúda a objekt chráni dočasná strecha. Majitelia zámku v Kunerade sa s pamiatkarmi zhodli na tom, že historické budovy prežijú len vtedy, keď budú udržiavané a keď v nich pulzuje život. Ak sa podarí obnova vyše storočného zámku, objekt a jeho ubytovacie kapacity by mali opäť otvoriť pre verejnosť.
Po väčšinu roka žijete a pracujete vo Švajčiarsku. Ako dokážete skĺbiť rodinný život a prácu s množstvom povinností, ktoré si vyžaduje obnova kuneradského zámku?
Do Švajčiarska sme odišli pred osemnástimi rokmi, keď dcéra mala tri mesiace. Manžel dostal prácu vo švajčiarskej firme. Dnes má vlastnú IT firmu a ja pracujem v nadnárodnej spoločnosti ako finančná riaditeľka. Obidvaja teda máme prácu na plný úväzok. Pandémia nám znemožnila presuny - naposledy sme na zámku boli na Silvestra a potom až teraz v máji. Je to riadenie na diaľku, ktorému sa venujeme najmä počas víkendov. Na pár dní prídeme na Slovensko a za ten čas musíme vybaviť, čo potrebujeme, stretnúť sa s ľuďmi. V Žiline máme rodinu, ktorá je rada, že nás vidí častejšie. Predtým sme chodievali na Slovensko trikrát do roka, teraz je to oveľa častejšie. Tento rok plánujeme na zámku stráviť aj väčšinu leta.
Žilinčania chcú zakvitnuté mesto. Radnica sľubuje zmeny Čítajte Aké máte skúsenosti so slovenskými úradmi? Dajú sa veci vybavovať aj na diaľku?
Dá sa to riešiť. Zatiaľ skúsenosti s úradmi nie sú negatívne. Bolo pár úradov, kde povolenia, ktoré sme potrebovali, zostali stáť. Na práce v minulom roku sme ich však veľa nepotrebovali, pretože sme robili záchranné práce. Riešili sme havarijný stav a tam stačili ohlášky. Najčastejšie sme prichádzali do kontaktu s pamiatkarmi, s ktorými sme veci dopredu konzultovali. Stavebné povolenie sme potrebovali na výstavbu strechy, ale aj v tomto prípade sme postupovali na diaľku. Na úkony, ktoré bolo treba robiť osobne, sme splnomocnili našich architektov.
Kedy sa popri vašej práci tejto kuneradskej agende venujete?
Je to naša víkendová práca. Niekto cez víkend číta knihu alebo noviny, ja čítam slovenské zákony, podklady od architektov, alebo píšem blog na našu webovú stránku. Počas týždňa si k tomu sadáme aj po večeroch. Keď sa to tak vezme, máme dve práce.
Za necelé dva roky ste posunuli množstvo záležitostí dopredu. Urobili sa aj prvé záchranné stavebné práce, zámok chráni provizórna strecha. Dajú sa pri takomto projekte veci plánovať dopredu, keď ešte zo začiatku nebolo jasné, či sa objekt nezrúti?
Plánujeme si prácu z týždňa na týždeň. Tým, že nás netlačia termíny a nemáme zatiaľ žiadne úvery, tak sa zamýšľame len nad niekoľkými krokmi dopredu. Je veľa vecí, ktorými sa ešte vôbec nezaoberáme. Vieme, že fasáda sa bude robiť minimálne o rok a pol, tak ešte neriešime drobné reliéfy na fasáde. Dáme si ciele na pol roka, rok dopredu a venujeme sa iba im. Najskôr sme plánovali začať strechou a zastrešiť zámok ešte v prvom roku.
