Bez využitia i bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Žilinou preteká dravá Rajčianka bez toho, aby jej potenciál bol zhodnotený. Žiadna oddychová ani športová zóna, žiaden prístup k vode, alebo využitie možností, ktoré rieka uprostred mesta ponúka.
Krásne zákutia striedajú zarastené plochy s nahromadeným odpadom a nábrežie znečistené popíjajúcimi skupinami ľudí.
Pustil sa do náletových drevín
Brehy Rajčianky sa snažilo odľahčiť od odpadu viacero brigád. No systematicky sa poriadkom začali venovať až dvaja mladí muži. Martin Čižmárik a Miroslav Dobias vzali iniciatívu do vlastných rúk a to navyše nezávisle od seba. Jeden sa nemohol pozerať na Rajčianku pri závodskej drevenici, druhý už mal dosť neporiadku pri „veľkej“ Jednote.
„S pánom Dobiasom sme sa spoznali pred tromi rokmi pri jarnom zbieraní na brehoch Rajčianky v Bánovej a má žiaľ podobnú diagnózu ako ja, chcel by žiť v čistom prostredí s peknými verejnými priestranstvami. Spoločný systém zatiaľ nemáme, no cieľ je spoločný, zveľadiť, skultúrniť a udržať čisté naše spoločné okolie. Miroslav Dobias začal čistiť pri Fackárni, ja so susedmi od drevenice smerom dole k ihrisku, ale v kútiku dúfam, že sa niekde v strede stretneme, no čas je náš silný protihráč,“ ozrejmil aktívny Závodčan Martin Čižmárik.
Boris Kollár v Žiline: Väznica je v najhoršom stave Čítajte Sám len nedávno zveľadil prostredie a vyčistil náletové dreviny okolo mosta do Závodia na Závodskej ulici. Práve na nich sa počas dažďov a vyššej hladiny rieky zachytáva aj množstvo neželaného odpadu.
„To, že sú tie brehy zarastené, by ani tak neprekážalo, ale k naplavenému odpadu sa nedá kvôli nim jednoducho dostať a vyzerá to hrozne. Preto sa musíme na mnohých miestach k odpadu doslova presekať, ak chceme, aby naše okolie vyzeralo na úrovni. Preto sme sa rozhodli až do jednej tretiny brehu postupne tieto náletové dreviny s priemerom do dvoch centimetrov odstraňovať, nielen že to vyzerá lepšie, ale bude podstatne jednoduchšie po dažďoch a klesnutí hladiny rieky vyzbierať naplavený odpad ktorého nebude málo,“ vysvetľuje Martin.
Boj s veternými mlynmi
Miroslava Dobiasa vždy hnevalo, ako sa ľudia vedia bez okolkov zbaviť odpadu a odhodiť ho do prírody. A tak kým jedni zahadzovali, Miroslav zbieral. Najskôr pri kočíkovaní, neskôr na organizovaných brigádach a teraz sa Rajčianka stala jeho ďalším domovom, kde trávi prácou niekoľko hodín týždenne.
„Je to naše blízke okolie, ktoré máme veľmi radi a radi k nej chodíme. Hlavne na jar, keď príroda ožíva, kvitnú kvety a stromy, je tam krásne. Častokrát však nebol breh brehom, ale človek videl len kopu smetí. Ľuďom je často ľahostajné, ako ich okolie vyzerá. Mne to však nikdy nedalo a vždy som sa tam snažil spraviť poriadok. Boli to také moje boje s veternými mlynmi. Každý deň sme to ako-tak vyčistili a na druhý deň sme začínali odznovu. Človek však musí byť vytrvalý,“ prihovára sa Miroslav Dobias.
„Intenzívnejšie čistenie sa začalo nevinne. Najprv sme len znovu vyzbierali odpadky na brehu. Avšak tým, že tam rastú kríky a invazívne rastliny, tak tam ľudia často bez problémov odhadzujú ďalší odpad. Preto sme si s kamarátom Milošom Fábrym povedali, že všetky tie invazívne rastliny odstránime. Sú veľmi nebezpečné a kde rastú oni, nerastie nič iné. A keď sme už začali, tak pokračujeme ďalej. Každý deň či týždeň sa posunieme o kúsok ďalej. Verím, že takto raz zájdeme až ku Váhu,“ nádeja sa Miroslav.
Treba len začať
Aj keď sa do Rajčianky túto jar pustilo len niekoľko jednotlivcov, výsledky už je vidieť.
„A to by bolo niečo, keby si toto povedal každý jeden Žilinčan, každý jeden obyvateľ Slovenska. Venovať dve-tri hodiny týždenne svojmu okoliu, svojmu mestu. Za niekoľko pár týždňov by sme žili v úplne inom prostredí. Ak pár ľudí dokáže za mesiac vyčistiť úsek brehu, čo dokáže 80-tisíc ľudí za mesiac? Žilina by sa dala zmeniť hneď. Stačí len chcieť a začať. Netreba k tomu ani veľké peniaze, ani veľké investície či projekty. Treba len začať,“ motivuje k aktivite Miroslav Dobias.
Neúnosná situácia s diviakmi na žilinskom Hájiku. Na opatrenia treba čakať Čítajte Radí, aby sa ľudia nespoliehali, že všetko v ich okolí zariadi poslanec, mesto alebo štát.
„Tak to nefunguje. Ľudia by mali prijať zodpovednosť za svoje okolie a len zapojením každého jedného môžeme žiť v lepšej spoločnosti.“
Kým Miroslav upravuje okolie Rajčianky, sníva o tom, že raz bude na brehu rieky promenáda s lavičkami, upravenými stromami, budú sa na nej hrať deti a využívať sa na oddych a šport.
„Že človek uvidí z jedného konca na druhý, všade bude čisto, bez kríkov a nánosov špiny. Brehy nebudú prepadnuté, schodíky k vode budú opravené, a možno sa v nej raz bude dať aj kúpať,“ ponúkol svoju predstavu.
Hlavný architekt Rudolf Chodelka o potenciáli Rajčianky
Rieka uprostred mesta, ako je Rajčianka, musí mať pre architekta obrovskú hodnotu a potenciál. Máte na čo nadväzovať pri príprave oživenia nábrežia?
Za mojich predchodcov sa téme Rajčianka na Útvare venovali. Sú nejaké štúdie, myslím si, že mali celkom dobrú hodnotu, teda je na čo nadväzovať. Rajčianka je v našom zornom poli. Je to jedna z tém, ktorú sa snažíme riešiť aj s tímom Európskeho hlavného mesta kultúry, aby tento zámer mohol byť financovaný v rámci tohto projektu. Ak by sa tak aj nestalo, chceme sa tejto téme venovať a radi by sme privítali spoluprácu s občianskym sektorom.
Necítim diskusiu o podobe nábrežia Rajčianky, chýba tlak na mesto, aby sa do projektu pustilo.
Ja cítim vnútorný tlak. Jednou z mojich tém je návrat mesta k rieke, a to nielen k Váhu, ale aj k Rajčianke. Je to téma a je to iba otázka našich kapacitných možností. Nemôžeme sa venovať všetkým témam, ktoré by sme chceli. Musím priznať, že zatiaľ sme si k Rajčianke nenašli čas, ale nájdeme si ho.
Bude pri Rajčianke oddychová zóna?
Určite. Rajčianka je v dotyku s rodinnými domami v takej polohe, že by mala plniť funkciu oddychovej, rekreačnej, možno mierne športovej zóny. Vlani na jeseň sme si prešli okolo brehu od Strážova až po Závodie. Okrem mesta sa Rajčianke venovali aj aktivisti a vznikli zaujímavé architektonické návrhy. My ich máme a je len otázkou času, aby sa téma dostala na stôl a my vieme na to reagovať.
