Niet azda človeka, ktorého by aspoň raz nezlákali svetlá cirkusovej manéže. Platí to aj dnes, keď sú ľudia zhýčkaní vymoženosťami televízie. Na Slovensku je veľa milovníkov tohto umenia, cirkus však nemáme ani jeden. A tak nás pravidelne navštevujú putovné cirkusy zo susednej Českej republiky, ktorých tam je okolo tridsať. Minulý týždeň zavítal do Žiliny najstarší z nich, cirkus Aleš, ktorý má už 125-ročnú tradíciu a pred niekoľkými mesiacmi obdržal titul Národný cirkus. V tomto nezvyčajnom kolektíve ľudí s najrôznejším pracovným zaradením či funkciou sme sa pozhovárali so sympatickou Haničkou Alešovou, ktorá je už siedmou generáciou tejto cirkusovej rodiny.
Koľko ľudí vlastne tvorí váš cirkus?
Spolu nás je tridsať, sme dve rodiny Alešovci a Lánikovci. Najmladší je môj trinásťročný brat Tonda. Do minulého roku s nami jazdila aj moja babička, tá ale vlani zomrela. Narodila sa ešte v maringotke. Bola klasickou akrobatkou a hadiou ženou a ešte ako 98-ročná spravila "rozštep". Môj otec je riaditeľom cirkusu. Je krotiteľom divých šeliem - štyroch levíc a okrem toho ohadzuje nožmi moju mamu na točiacom sa kolese. Mama tiež moderuje predstavenia a môj brat je klaun. Z mesta do mesta sa presúvame s maringotkami a návesmi na dvakrát, lebo máme málo šoférov. Pri rozkladaní a skladaní stanu pomáhame všetci, trvá nám to asi tri hodiny. Keď však boli majstrovstvá sveta v hokeji, stan bol zložený o hodinu skôr.
Od ktorého roku máš svoje cirkusové číslo?
Narodila som sa v Plzni presne pred sedemnástimi rokmi. Všade som hneď chodila s cirkusom. Keď som mala deväť a brat päť rokov, vystupovali sme prvýkrát so spoločnou drezúrou kozičiek. Potom ma však vzala "do parády" babička. Tak ako jej mama, aj ona bola hadia žena. Všetko ma naučila a niekoľko rokov som potom vystupovala s plastickou akrobaciou. V trinástich rokoch som s tým však kvôli bolestiam v chrbte musela prestať. Nadobudnuté skúsenosti naďalej využívam pri vystúpení na visutej hrazde. Držím sa tiež vo výške jednou rukou na lane a potom ma roztočia veľkou rýchlosťou. Je to dosť riskantné, keby som sa vyšmykla, vyletela by som medzi divákov, strach na to pomyslieť. V počiatkoch som po zosadnutí na zem chodila ako opitá. Už som si zvykla, ale čo je zaujímavé, na kolotoči mi stále býva zle od žalúdka. V ďalšom čísle mám drezúru koní a psov. Na jednom koni jazdí aj moja opica. S mamou tancujeme orientálne tance a občas aj moderujem program.
Ako vyzerá tvoje štúdium?
Základnú školu som absolvovala rôzne. Vždy som navštevovala školu v meste, v ktorom sme práve hosťovali. Ak sme neboli v Čechách, komunikovala som s učiteľkami cez internet. Mala som individuálny študijný plán. Raz za pol roka ma v Plzni preskúšali, aby som mohla dostať vysvedčenie.
Čo sa deje v cirkuse počas zimy?
Od februára do novembra sa presúvame z mesta do mesta po Čechách, Slovensku a Maďarsku. Zhruba každý týždeň sme inde. Prezimujeme potom v Plzni. Vtedy spávam v našom dome, ale vždy sa už veľmi teším na cesty. V silných mrazoch sa nedá vystupovať, berieme ohľad hlavne na zvieratá. Máme ich v našom cirkuse 90 kusov, žiadny iný cirkus v Čechách ich toľko nemá. V zime zájdeme pozrieť aj do cirkusov v Nemecku a nacvičujeme nové čísla. Základ je nesklamať divákov. Program meníme každý rok a stále pripravujeme nové atrakcie.
Stalo sa ti počas vystúpenia aj niečo nepríjemné?
Ja zatiaľ nemám negatívnu skúsenosť. Mame raz ukradli zo šatne všetky kostýmy. V Prešove nám ušiel medveď, odbehol sa okúpať do blízkej rieky. Počas vystúpenia otec trafil mamu do hlavy, našťastie to prežila. Mamin brat však v manéži spadol z vysokého jednokolesového bicykla a po zranení chrbtice skončil na invalidnom vozíku. Jednému fakírovi u nás začala pri vystúpení horieť hlava. Môjho otca pohrýzla opica v ruji. Raz u nás hosťoval drezér s medveďmi. Na vystúpení sa jeden splašil a začal ho trhať. Ľudia zdesene utiekli von a medvede sme chytili do siete.
Ochranári cirkusom vytýkajú údajné týranie zvierat...
Je to nezmysel. Ak by sme nejakému zvieraťu čo len raz ublížili, nielenže by nás už nikdy neposlúchlo, ale pri najbližšej príležitosti by nám to vrátilo. To skôr ľudia pri vzrušujúcej drezúre podstupujú riziko. Šelmy môžu napadnúť človeka najmä v dobe párenia, keď v krotiteľovi vidia konkurenta. Mačkovité šelmy svojim správaním signalizujú zlé úmysly vopred, ale medvede sú nebezpečnejšie, útočia zákerne, bez predchádzajúceho varovania a bez motívu. V arénach cirkusov už zomrelo niekoľko desiatok cvičiteľov.
Čo robievaš medzi jednotlivými vystúpeniami?
Cez deň trénujeme, oddychujeme, prechádzame sa po meste alebo si zájdeme na diskotéku. Takmer v každom meste, kde sme boli, mám kamarátky. Ale priateľa si asi budem musieť nájsť z cirkusovej rodiny. Tento kočovnícky život mi vyhovuje, som takto spokojná a raz si možno vezmem chlapca od cirkusu a založíme si svoj vlastný, ktovie.
POZOR!!!
Milí čitatelia, má niekto z vás tiež narodeniny 21. júna ako Hanka Alešová?
Na prvého z vás čaká v našej redakcii voľný lístok pre dve osoby na ľubovoľné predstavenie v Bytči pri amfiteátri v dňoch 21., 22. a 23. júna.