Príbeh Danky, ktorá sa dokázala vyliečiť zo zhubnej choroby.
O tom, že rakovina prsníka si ľudí nevyberá, vie svoje aj pani Danka zo Žiliny. Ešte pred ôsmimi rokmi viedla normálny život. Pracovala ako predavačka a spolu s manželom vychovávala trojročného synčeka. Jedného dňa sa jej však celý svet zrútil. Diagnostikovali jej rakovinu prsníka. Dnes sa pre naše noviny rozhodla o svojom osude prehovoriť.
Dôvod je jednoduchý: všetky ženy, ktoré choroba postihne by mali vedieť, že v tom nie sú samy. "Našla som si hrčku na prsníku, ale zo začiatku som si myslela, že to prejde. Keď však nezmizla ani po dvoch mesiacoch, rozhodla som sa ísť na vyšetrenie. Tam mi všetci tvrdili, že to nič nie. Dokonca aj prístroje vraj potvrdili, že je to len tuk. Mne sa to však nezdalo. Jedna pani doktorka mi teda povedala, aby som si to dala vybrať, že budem pokojnejšia," hovorí pani Danka. Pozoruhodné je, že v nemocnici v Žiline jej zákrok nechceli urobiť, keďže prístroje nič neukázali. V Martine jej hrčku vybrali a histológia ukázala zhubný nádor. "Bol to absolútny šok. Nedá sa to ani opísať. Všetci ma totiž uisťovali, že to nič nie a zrazu som mala pozitívny nález," hovorí o svojej životnej skúseností Danka. Okamžite bolo potrebné prsník odoperovať. V prvom momente to však odmietala. "V prvom momente som si nechcela dať prsník zobrať. Povedala som, že v žiadnom prípade. Keď mi však lekár povedal, že len tak mám stopercentnú šancu na vyliečenie a bez operácie len osemdesiatpercentnú, rozmyslela som si to," dodala pani Danka. V jej rozhodovaní veľmi zavážila rodina a dieťa. "Uvedomila som si, že rodina ma potrebuje živú." Pani Danka tak absolvovala operáciu a po nej náročnú chemoterapiu. "Najťažšie mi bolo, keď mi začali padať vlasy. Je to veľmi zlý pocit a takto to asi vidí väčšina žien. Aj vtedy mi najviac pomohla rodina a manžel. Uvedomila som si, že kvôli nim to musím prekonať a to mi dávalo silu," prezradila Danka. Práve kvôli nim a samozrejme ak kvôli sebe sa jej nakoniec podarilo vyliečiť. "Veľmi si cením, že ma manžel neuveriteľne podržal a nenechal ma klesnúť na duchu, aj keď to možno znášal ešte horšie ako ja. Viete koľko je žien, ktoré manžel po takomto zistení opustil? Vraj už pre nich neboli plnohodnotnými ženami. Dokonca sa stalo, že keď sa manžel dozvedel, že jeho žena je ťažko chorá a možno to neprežije, obesil sa. Jeho žena sa pritom vyliečila. Aj s takýmto necitlivým prístupom sa niektoré ženy stretávajú." V Žiline na onkológii sa pani Dana stretla so ženami, ktoré mali podobný osud. Tam zistila, že nie je sama, že sa môže s niekým podeliť o skúsenosti. To jej veľmi pomohlo. "Začali sme sa pravidelne stretávať, založili sme klub a dnes nás už je viac ako päťdesiat." A jej najlepší zážitok? "Prišla som na pooperačnú prehliadku a lekár mi povedal, že si môžem urobiť oslavu. Uzliny totiž vôbec neboli zasiahnuté. To bola neopísateľná radosť. Pochopí ju len ten, kto to prežil," dodala pani Danka. Veľkou oporou sú si dnes vyliečené ženy navzájom. Choroba sa totiž môže kedykoľvek vrátiť. Uvedomuje si to aj pani Anna: "Ja som na tom bola ešte horšie. Náhodou som sa udrela a keď som išla na vyšetrenie, zistili mi nádor na prsníku. Musela som ísť okamžite na operáciu. Postupne som sa dokázala vyliečiť. O pár rokov neskôr som si však našla hrčku aj na druhom prsníku a myslela som si, že prídem aj o ten. Bolo to strašné. Našťastie sa však ukázalo, že to nebolo zhubné. Jedna kamarátka však také šťastie nemala. Choroba sa jej vrátila a dnes bojuje o život." Každej žene pani Anna odporúča: "Ženy by mali vždy ísť čo najrýchlejšie ku lekárovi. Pri skorom diagnostikovaní je totiž veľmi vysoká šanca na vyliečenie."
