Pästiarske míľniky Šimona Francla

Pästiarske rukavice, ktoré sa sedemnásťročnému mládencovi postavili do cesty v roku 1942, akoby predurčovali celý jeho život. Ako učeň kamenárskej dielne pána Čilíka chodil domov okolo základnej školy. Tam videl, ako v telocvični trénujú jeho rovesníci. V tomto období nebolo o boxe v Žiline ešte veľa počuť, hoci prvý raz tu zapustil korene už v roku 1926. Vedúcim družstva pästiarov bol v tom období K. Langfelder. V roku 1929 pribudol pästiarsky oddiel Jednoty proletárskej telovýchovy (JPT) vedený V. Rutkayom. Pre sústavné problémy s telocvičňou (v budove miestnej reálky, v roku 1932 k nej pribudla Sokolovňa a v roku 1936 telocvičňa TJ Makabi) bol pästiarsky oddiel ŠK Žilina začiatkom tridsiatych rokov nútený ukončiť svoju činnosť. Rovnako dopadol aj oddiel JPT, s tým rozdielom, že jeho činnosť bola úradne zakázaná. Po roku 1939 dostala majetok telovýchovných organizácií do správy Hlinkova garda (HG). Pri svojich aktivitách na poli športu sa orientovala najmä na tzv. branné športy, kam patril aj box. Na obnovení tohto športu v Žiline mal najväčšiu zásluhu Ján Lörincz, ktorý sa stal vedúcim a trénerom v jednej osobe. V krátkej dobe sa mu podarilo zostaviť mladé ambiciózne družstvo (Bogušovský, Čuz, Haas, Chupek, Francl, Franek, Krištofík, Krutošík, Kladúch, Liška, Kubiš, Kozlik, Panák, Pecho, Riedl, Síkora, Šutek a Užák). O mužstvo sa starali aj páni R. Struhár a V. Elich. Po založení ligovej súťaže v roku 1943 prihlásil J. Lörincz družstvo, pozostávajúce ešte zo športovcov juniorskej vekovej kategórie, do seniorskej ligy. "Trénovali sme trikrát do týždňa v telocvični základnej školy, dnes je to budova Gymnázia Veľká Okružná. Kondíciu a techniku, ktorú sme získavali na tréningoch, v ligových súbojoch, často na súperov zvučných mien družstiev z Martina, Dubnice, či Bratislavy nestačili," spomína Šimon Francl (na snímke). Potom prišla ponuka prestúpiť do Dubnice. Byť členom dubnického klubu znamenalo získať dobre platené miesto v zbrojovke. Šimon Francl
tam pokračoval aj po skončení vojny. Bol to vrchol jeho športovej kariéry. V roku 1947 však dostal povolávací rozkaz a narukoval do Plzne. Po takmer dvojročnej službe ho čakala vynútená emigrácia. V roku 1956, po vyhlásení amnestie, sa do rodnej Žiliny vrátil. Stavomontáže, mäsopriemysel, automontáže, tak by sa v krátkosti dali opísať ďalšie zastávky v jeho pracovnom živote. Svoje vývinové etapy prežil v Žiline aj box. Novým domovom pästiarov sa v roku 1948 stal Sokol Slovena. V roku 1952 prestúpili pästiari do Lokomotívy Žilina a opäť sa prihlásili do súťaže, tentoraz oblastnej. V roku 1962 postúpili do II. celonárodnej ligy. V roku 1968 skončili na treťom mieste. Na konci úspešnej sezóny sa však oddiel rozpadol. Novú etapu začal rok 1985, kedy sa pri Stavebnom učilišti v Bytčici vytvorila mládežnícka základňa. Z nej bol v roku 1998 založený Mestský klub boxu, ktorý po 55 rokoch dostal Žilinu opäť do 1. celoštátnej ligy