Volám sa Eva Bučová a som od vzniku Žilinských novín ich redaktorkou.
Úplne čerstvo si ešte pamätám, keď na hlavičke prvého čísla ŽILINSKÝCH (ale aj Rajeckých a Bytčianskych) NOVÍN bol dátum - utorok 20. júna 2000.
Ich zrod sme privítali veselo, vo všetkých troch mestách s kapelou Bukasový masív a s našimi prvými priaznivcami. Tomu všetkému predchádzali dni a týždne príprav pod vedením prvého šéfredaktora Gejzu Sádeckého. Ľudia odchádzali a prichádzali, menila sa tvár i obsah novín, ale naše krédo bolo, stále pravdivo a nestranne informovať, chváliť i kritizovať. Na jar roku 2002 sa do kresla posadil Jaroslav Borák, o rok ho len na pár týždňov vystriedal Michal Horecký. ŽILINSKÉ NOVINY sa týždeň čo týždeň objavovali na pultoch obchodov a stánkov. Úplne novú tvár dala novinám Monika Klincová, ktorá sa stala šéfredaktorkou na jeseň v roku 2003. Okruh čitateľov nám výrazne narástol a i naďalej má stúpajúcu tendenciu.
Skôr ako sme sa nazdali, je tu 20. jún 2005 a MY oslavujeme piate narodeniny ŽILINSKÝCH NOVÍN. V živote človeka je to len krátky časový úsek, v ktorom sa z dieťaťa začína formovať osobnosť, v živote novín doba, počas ktorej našli svoju tvár a vyprofilovali sa na týždenník, po ktorom nedočkavo siahajú desaťtisíce našich čitateľov. Pre nich ráno čo ráno zapíname počítače, hľadáme témy, ktoré by ich dokázali zaujať, stretávame sa s ľuďmi, ktorí majú čo povedať. Častokrát nerozlišujeme, či je piatok alebo sviatok, lebo ŽILINSKÉ NOVINY musia vyjsť, aj keby náhodou slnko nevyšlo. Som rada, že tu môžem pracovať a písať pre vás, milí naši čitatelia.