ŽILINA. Má 78 rokov, ale jeho rady sú stále na nezaplatenie. Žilinčan Karol Herian učí farmárov a spracovateľov mlieka alchýmii výroby syrov a mliečnych výrobkov. Prednáša, navštevuje výrobne, denne odpovedá na niekoľko telefonátov.
Vyrobiť dobrý syr v hygienických podmienkach nie je len tak. Novodobí bačovia získavajú cenné rady od odborníka, ktorý dlhé roky viedol Výskumný ústav mliekarenský v Žiline, je uznávanou autoritou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a o technológii spracovania mlieka publikoval viac ako tisíc článkov. Sám obdivuje ľudí, ktorí v našich neľahkých podmienkach majú zanietenie pre farmárčenie a snažia sa vyrábať kvalitné mliečne produkty.
Okrem odborných rád sa ich snaží motivovať k radosti z toho, čo robia a k zmysluplnosti ich práce. Je mu však ľúto, že v okolí Žiliny nastal úpadok mliekarstva i chovu hospodárskych zvierat. Vrátiť tradíciu výroby bryndze či oštiepkov do regiónu nebude bez štátnej podpory jednoduché.
Čo sa stalo, že v okolí Žiliny už len ťažko uvidíme ovečku na paši a len zriedka natrafíme na mliečny výrobok z regiónu?
Žilinský región zaostáva, má na viac. Bola tu výkonná mliekareň, ktorá sa zlikvidovala. Dnes máme málo ovečiek v terchovskej doline i v rajeckej doline. Sú tu nevyužité lúky a pasienky, ktoré by sa mohli využívať pre chov oviec a kôz. Mnohé salaše sa zlikvidovali.
V okolí Žiliny máme toho veľmi málo. Objavujú sa nadšenci, ktorí v malom meradle spracovávajú mlieko. Ale aj to je úspech. Ja sa snažím týchto ľudí motivovať, aby mali záujem. Je to škoda, že nevyužívame možnosti. Mladí ľudia sú málo motivovaní, aby pracovali v poľnohospodárstve. Na družstvách a salašoch nemá kto robiť.
Naše slovenské syrové špeciality ako oštiepok, bryndza, parenica musíme vyrábať z dovážaného mlieka. Niečo sa zanedbalo. Oveľa viac sme mali podporovať prvovýrobu, mladých farmárov. Mali sme im dať možnosť využívať pôdu, aby nezarastala burinami. Podcenili sme to.
Dnes sa spotrebitelia vracajú k lokálnym výrobkom, farmárskym produktom. Ani tento záujem o biopotraviny nenaštartoval v regiónoch drobných poľnohospodárov a výrobcov mliečnych výrobkov?
Bohužiaľ nie. Na najvyšších miestach sa napriek našim tlakom nič neurobilo. Máme tu Kiu a ďalšie väčšie podniky. Ale ľudia sa plechu nenajedia. Koronakríza nám ukázala, že ak by sa zavreli hranice, náš národ nemá z čoho žiť. Kedysi sme boli sebestační.
Dokonca sme vyvážali mlieko aj mliečne výrobky. Teraz dovážame 70 percent potravín. Toto je hriech posledných tridsiatich rokov. Aby sme vyrobili slovenskú bryndzu, musíme dovážať mlieko zo Sicílie, z Rumunska, z Francúzska. Nám sa to neoplatí. V Rajci vyrábajú kozie syry. Nemajú kozie mlieko a vozia ho z Holandska. Ľudia v našom regióne pracujú v automobilovom priemysle. Ale ten tu nemusí byť naveky. O zamestnanie prídu tisíce ľudí. A čo budú robiť? Z čoho budú žiť?
Spartakiáda 1980 v Žiline. Masové cvičenie na historických fotografiách Čítajte Priemyselná produkcia teda ľudí ešte viac odtrhla od pôdy a od sebestačnosti?
Áno, pretože majú prácu a o nič sa nemusia starať. Ale farmárstvo vo svete je niečo viac. To nie je len osem hodín v práci. To je vzťah k životnému prostrediu, k prírode, k zdravému spôsobu života. A toto sme podcenili, stratili sme vzťah k pôde. Treba podporovať záujem ľudí o záhradničenie.
Keď školíte gazdov, bačov, poľnohospodárov, čo sa im snažíte vštepiť?
Snažím sa mladých ľudí získavať pre vzťah k práci, aby mali radosť, z toho, čo robia , aby to nebolo povolanie. Práca s potravinami je niečo veľmi užitočné. Keby čokoľvek padlo, ľudia musia žiť a jesť. My sme stratili potravinovú sebestačnosť. Robím nezištné poradenstvo.
