ŽILINA. Tridsaťpäť ľudí z Bratislavskej ulice v Žiline zostalo bez strechy nad hlavou potom, ako v piatok pri nočnom požiari zhorela strecha a podkrovie v bytovom dome pri železničnej trati.
V starom mestskom dome v niekdajšej železničiarskej kolónii žilo v šiestich bytoch šesť rodín. Požiar zachvátil objekt po desiatej hodine v čase, keď už mnohí odpočívali alebo spali.
Daniel Rác býval so svojou rodinou v nájomnou byte pod povalou. Uložil svoje malé deti a manželku spať a tak ako každý deň, aj tento ukončil modlitbou.
„Modlil som sa k Bohu, k Ježišovi, ale necítil som dobrý pocit od Boha. Ešte som sa pýtal Pána: Pane budem sa dlho modliť, o čo ide? A začul som nejaké zvuky, niekto chodil po povale a potom scupkal dole. Nešlo mi to do hlavy, tak som otvoril dvere. Ale to už bol obrovský oheň, všade plamene na chodbe,“ opisuje ešte stále vystrašený otec šiestich detí prvé minúty nešťastia.

Oheň sa po drevených konštrukciách povaly rýchlo šíril. V tej chvíli mu bolo jasné, že niet veľa času na záchranu viac ako tridsiatich ľudí, ktorí ešte o ničom netušili. Najdôležitejšie bolo dostať do bezpečia deti, ale aj staré ženy.
„Všetkých som zobudil a kričal som na plné pecky, že horí. V panike sme so ženou zobrali všetky deti von. Kričím: vstávajte, vstávajte a búchal som všetkým na dvere. Utekali sme. Lebo oheň sa už nedal uhasiť. Bola to riadna vatra,“ vracia sa Daniel k udalosti, ktorá ešte nadlho poznačí osudy niekoľkých rodín.
„Bolo to riadne peklo. Keby som zaspal v tú hodinu a nebdel, tak nás ten požiar zasiahne celé poschodie. Tri rodiny sme tam bývali na poschodí. Keby ma nezachránil Pán a šiel by som skôr spať, lebo som mal toho dosť, ťažko som v ten deň pracoval, ako sa to mohlo skončiť?,“ pýta sa záchranca, vďaka ktorému sa nikto nezranil a vyčíňanie ohňa sa skončilo len veľkými materiálnymi škodami.
Ďalšie podrobnosti o udalosti, ale aj o tom, kto požiar mohol spôsobiť, sa dočítate v pondelkovom vydaní týždenníka MY Žilinské noviny.