Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku. Do tamojšieho regiónu má priniesť zelenú elektrinu pre asi 50-tisíc domácností a využitie zostatkového tepla pre ďalšie desaťtisíce. Táto správa otvorila otázky, či by energiu Zeme mohol využívať aj žilinský región a či sú aj tu predpoklady pre zhodnotenie geotermálneho potenciálu. Ivan Šalaga bol pri všetkých významných prieskumoch v regióne. Tvrdí, že Žilinská kotlina má potenciál pre využitie geotermálneho tepla a je veľká škoda, že teraz, keď sú dostupné európske finančné zdroje pre zelenú energiu, sa región neuchádza o ich využitie.
V ktorých rokoch sa robili hydrologické prieskumy a kedy sa v žilinskom regióne urobilo najviac vrtov?
Prvé geologické práce z oblasti pochádzajú od významného Slovenského geológa Dionýza Štúra z rokov okolo 1859 - 1860, avšak prvú súhrnnú prácu o geologickej stavbe a prvú geologickú mapu spracovali autori Akademik Dimitrij Andrusov a Dr. Miroslav Kuthan v roku 1944. K poznaniu treťohorných sedimentov prispel žilinský rodák Róbert Marshalko. V druhej polovici minulého storočia sa začali robiť regionálne hydrogeologické prieskumy Slovenska. Jedným z prvých bol hydrogeologický prieskum Rajeckej kotliny a priľahlého paleogénu v rokoch 1970 - 1974. Mal som šťastie, že za vedúceho projektu som bol vybraný ja. Na projekte IGHP spolupracovali aj experti zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava a Geofyziky Brno. Regionálny hydrogeologický prieskum Žilinskej kotliny a priľahlého paleogénu Súľovských vrchov robila firma INGEO (následnícka firma IGHP) a vedúcim projektu som bol zas ja. Výsledkom bola hydrogeologická mapa a desať prieskumných vrtov. Najnovšie hydrogeologické mapovanie vykonali v roku 2013 Daniel Marcin a Igor Slaninka zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
Opäť bude reprezentovať. Kaštieľ v Bytči je o krok bližšie k rekonštrukcii Čítajte Prečo mal kedysi štát záujem o poznanie geologických a hydrologických pomerov? Mal už vtedy snahu ekonomicky využívať geotermálnu energiu?
Vtedajší Slovenský geologický úrad Bratislava si vytýčil plán, aby postupne boli preskúmané všetky regióny Slovenska a zhodnotené zásoby podzemných vôd Slovenska. V tom čase ešte nešlo o ekonomické využívanie, ale zmapovanie potencionálných regiónov. Ekonomické využívanie pitnej či geotermálnej vody bolo cieľom až následných podrobných prieskumov, ktoré sa väčšinou neuskutočnili.
Aká bola vaša úloha a na akých projektoch ste pracovali?
Ja som bol menovaný ako zodpovedný riešiteľ, vedúci tímu a koordinátor prieskumných prác. Pracoval som na mnohých projektoch doma aj v zahraničí, ale v tejto oblasti boli najdôležitejšie Rajecká a Žilinská kotlina.
Kde všade sa okresoch Žilina a Bytča skúmalo?
Treba zdôrazniť, že doterajšie prieskumy neboli zamerané na geotermálne zdroje, ale na celkové poznanie hydrogeologických pomerov územia. V Rajeckej kotline prvý hlboký prieskumný vrt RK-22 (Veronika) navŕtal artézsky horizont v hĺbke 1308 metrov s teplotou vody 18 stupňov Celzia. Vrt RTŠ-1 v Kamennej Porube hlboký 1830 metrov overil existenciu termálnej vody s teplotou 42 stupňov Celzia. Vrt pritom nie je využívaný. Vrty Žk-2 a HŽK-2 situované na východnej strane kotliny pod obcou Stráňavy s hĺbkou 600 metrov navŕtal zdroj nízkotermálnej vody (24 stupňov C) so sumárnou výdatnosťou artézskeho prelivu 45 l/sek. Voda je využívaná pre rekreačné účely, ale vzhľadom na vysokú výdatnosť by mohla byť využívaná aj na iné účely, napríklad na skleníky. V bytčianskom regióne boli odvŕtané dva vrty (ŽK-5 a HŽK-5) v údolí medzi Paštinou Závadou a Peklinou. Vrty overili zvodnenie tektonického zlomu v súľovských zlepencoch so sumárnou výdatnosťou artézskeho prelivu 89 l/sek. Voda má výbornú kvalitu pre pitné účely, avšak obsahuje sírovodík, ktorý by bolo nutné odstrániť pomerne zložitou technológiou. Využitie vody pre zdravotné účely (kožné a zažívacie problémy) by bolo ďalšie riešenie. Lokalita je obľúbeným miestom pre turistov, ktorí si berú "vajcovku" do fliaš.
Ako si máme predstaviť prieskumné vŕtanie? Ako je to technicky náročné a ako dlho trvá dosiahnuť určité hĺbky?
Vrtné práce sú vykonávané obyčajne až v poslednej fáze prieskumu. V prvej fáze sa študuje doterajšia preskúmanosť územia a vykonáva terénna rekognoskácia vybraných oblastí. V druhej fáze sa vybudujú merné objekty na prameňoch, vodných tokoch a vrtoch a zavedie sa režimové pozorovanie. V tretej fáze sa vykonávajú geofyzikálne merania a ich geologická interpretácia. Na základe jej výsledkov sa vytýčia lokality na situovanie vrtov. Nasledujú projekcie vrtných prác a ich realizácia. Vrty s významnými množstvami podzemnej vody sú testované čerpacími skúškami. Výsledkom je Hydrogeologická mapa a Záverečná správa s podrobnou dokumentáciou. Technická náročnosť vŕtania závisí od hĺbky vrtov a type prevŕtaných hornín
Do hĺbky koľkých metrov sa treba zavŕtať, aby mal prieskum význam?
Hĺbka vrtov závisí od štruktúrno-geologickej stavby územia. Niekde stačí 100 až 300 metrov, inde 600 až 1000 metrov, výnimočne 3000 metrov a viac. Teplota vody závisí od teploty horninového prostredia. U plytších horizontov má voda teplotu priemernej atmosférickej teploty v roku. U nás je to 7,8 - 8,2 stupňa Celzia. U hlbokých horizontov závisí od geotermického stupňa oblasti. V Európe je priemerná hodnota 30 - 33 metrov/1 stupeň Celzia.
Prečo je to drahé?
Vŕtanie do veľkých hĺbok je veľmi nákladné. Vyžaduje špeciálnu vrtnú súpravu a vysokotlaký kompresor, vrtné tyče z ušľachtilej ocele, špeciálne dláta, často s diamantovými hrotmi, ktoré sa dovážajú. Vŕtanie môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ako sa mení geológia zeme s narastajúcou hĺbkou?
Slovensko má výnimočne zložitú geologickú stavbu v porovnaní s okolitými krajinami (s výnimkou Rakúska). Pri vrásnení Karpatského oblúka došlo k vyzdvihnutiu pohorí a presunom geologických celkov na veľké vzdialenosti, ich polámaniu alebo aj prevráteniu. Napríklad v Žilinskej kotline sa predpokladali pod treťohornou výplňou kotliny prevažne vápence a dolomity triasu subtatranských príkrovov. Hlboký vrt HŽK-10 však navŕtal pod 533 metrov mocným súvrstvím ílovcov a pieskovcov mohutné súvrstvie slienitých vápencov a slieňovcov kriedového veku až do konečnej hĺbky vrtu 2258 metrov. Zisťovanie hlbokých súvrství pomocou geofyzikálnych metód je vzhľadom na hustú zastavanosť územia veľmi obmedzené.
Takto sa žilo vo Varíne kedysi. Pozrite si historické fotografie z obce Čítajte Má územie žilinskej kotliny potenciál pre využívanie geotermálnej energie?
Z doterajších hydrogeologických prieskumov a geofyzikálnych meraní a štúdií sa dá usudzovať, že Rajecká aj Žilinská kotlina má potenciál na využitie geotermálneho tepla. Tieto predpoklady neboli doteraz overené podrobným geotermálnym prieskumom. Dá sa predpokladať, že v centrálnej a severnej časti kotliny by bolo možné získať vrtmi hlbokými 1000 až 3000 metrov výdatné zdroje vody s teplotou 40 - 60 stupňov C. V Rajeckej kotline je predpoklad získať termálnu vodu vrtmi situovanými v severnej časti kotliny, aby nemohlo dôjsť k ovplyvneniu termálnej sústavy v Rajeckých Tepliciach.
Čo všetko by mohlo fungovať s využitím energie Zeme?
Všetko by záležalo na teplote a výdatnosti zdrojov. V súčasnej dobe sa využívajú aj nízkotermálne zdroje na vykurovanie budov (s pomocou tepelných čerpadiel) a skleníkov na pestovanie zeleniny a kvetov. Zdroje s vyššími teplotami sa použijú na vykurovanie väčších bytových komplexov, pre plavecké bazény a kúpaliská.
Ako by sa dali vaše prieskumy dnes prakticky využiť?
V súčasnej dobe existujú moderné geofyzikálne prístroje a metódy neznáme v minulom storočí, taktiež pokročili spôsoby vŕtania hlbokých vrtov. Je tu však zložitejšia administrácia na získanie finančných zdrojov. V prípade záujmu o takéto aktivity je nutné získať súhlas Ministerstva životného prostredia na využívanie prieskumného územia, alebo území a nájsť odbornú firmu na vypracovanie projektu. Výsledky predchádzajúcich prieskumov by mohli slúžiť ako podklady na vypracovanie podrobných prieskumov.
