ŽILINA. Aj keď už uplynuli takmer dva týždne od prehratého finále so Spišskou Novou Vsou, smútok a sklamanie stále pretrváva. Uplynulú sezónu Vlkov sme zhodnotili so štvrtým najstarším členom kádra už bývalého trénera Dušana Gregora, Ondrejom Mikulom. Hráčom, ktorý má dlhoročné skúsenosti s našou najvyššou súťažou (Trenčín, Liptovský Mikuláš či Martin). Ešte predtým, než sa minulé leto pripojil k Vlkom, strávil rok v Poľsku v Cracovii Krakow.
Jaroslav Markovič: Keď sa vyhráva, ste za zlých. A keď prehráva, tak za ešte horších Čítajte V sezóne 2009/2010 zažil Ondrej Mikula ako hokejista Liptovského Mikuláša vypadnutie do nižšej súťaže. Teraz chcel prežívať opačné pocity – zo Slovenskej hokejovej ligy postúpiť do extraligy. To sa však vlčej svorke pod vedením Dušana Gregora nepodarilo. „Emócie ešte stále pretrvávajú. Späť to už nevrátime. Osobne som sklamaný a je mi ľúto, že nám to nevyšlo. Taký je šport,“ povedal na začiatok nášho rozhovoru Ondrej Mikula. Základná časť bola zo strany Žiliny výborná. Zisk 98 bodov a suverénne prvé miesto hovoria za všetko. Play-off je však iná súťaž, čo sa do bodky naplnilo aj v tomto prípade. „Myslím si, že vo finále sme neboli horším mužstvom. Súper zrejme vedel, kde boli naše slabiny. Rolu hralo aj šťastie, ktoré sa k nám nepriklonilo,“ povedal.
Nevie, čo by urobil inak
Tréner Dušan Gregor viackrát počas svojich hodnotení hovoril, že keď urazíte hokejového boha, musíte sa veľmi narobiť, aby ste si ho priklonili na svoju stranu. A to sa vo finálovej sérii Vlkom nepodarilo. Vo štvrtom zápase za stavu 1:0 pre Spišskú Jurčík v druhej a Petráš v tretej tretine netrafili poloprázdnu bránku. Celkovo v dueloch proti východniarom nastrelili Žilinčania veľké množstvo tyčiek. „Aj šťastie je potrebné na víťazstvo. A to nám chýbalo. Vyhovárať sa však na šťastie je teraz asi to posledné, čo by som robil. Bohužiaľ, vo víťazných zápasoch bola Spišská asi o gól lepšia,“ doplnil Mikula.
Prehry na domácom ľade prišli v tom najnevhodnejšom čase. Vo všetkých troch domácich stretnutiach odchádzali Vlci ako porazení. „To si nikto nepredstavoval. Všetky zápasy v play-off boli o jednom, dvoch góloch. Rozhodli detaily. Naše chyby súper potrestal, ale nám to tam nepadalo. Možno súper spravil aj viac chýb, ale nedokázali sme ich využiť,“ myslí si Ondrej Mikula.
“Naše chyby súper potrestal, ale nám to tam nepadalo.
„
Kde som to prišiel?, hovoril si po prvých tréningoch Jurčík. A potom sa stal najlepším strelcom Čítajte Dôležité sú aj začiatky zápasov a len raz z piatich prípadov sa Žilinčania ako prví ujali vedenia. Bolo vidieť, že keď skóre otvorí Spišská Nová Ves, prípadne ho ešte navýši, Vlci majú problém. „Aj keď sme predtým v sériách prehrávali, dokázali sme to otočiť. Neviem, čo sa stalo, ale vo finále nám góly nechceli padnúť. Na jeden sme potrebovali veľa šancí. Aj keď bol brankár prekonaný, netrafili sme odkrytú svätyňu. Doteraz si to neviem vysvetliť,“ vravel hráč, ktorý nosil na drese „áčko“ a doplnil. „Keď na tým osobne premýšľam, neviem, čo by som spravil inak. Bolo to tak, ako bolo. Späť to už nevrátime.“
Vyrovnal a mohol aj rozhodnúť
Piaty finálový duel ako jediný dospel do predĺženia a následne aj samostatných nájazdov. Hneď prvý pokus na strane hostí premenil Jakub Černý. Dlho ho nikto nenapodobnil. V poslednom pokuse sa to podarilo práve Ondrejovi Mikulovi, ktorý ešte udržal Vlkov pri živote. „Aj v predchádzajúcich mužstvách, kde som pôsobil, na nájazdy som si vždy veril. Vedel som, že na štvrtom, piatom nájazde bude najväčší tlak, pretože karty sú vtedy rozdané. Nebránil som sa tomu. Tlak nepociťujem, vždy je to päťdesiat na päťdesiat. Buď dáte alebo nie,“ vravel. Brankára Marcela Melicherčíka prekonal rovnakým spôsobom, ako v prvom dueli štvrťfinálovej série proti Považskej Bystrici Tomáša Hrušíka – bekhendovým blafákom. „Čo sa týka zakončenia, mám vyskúšaných pár vecí. Toto je jedna z nich, na ktorú si verím. Vychádzalo mi to, za čo som rád.“
“Keď sme vyrovnali na 3:3, do poslednej sekundy som veril, že to môže byť moment, ktorý otočí celú sériu.
„
Hneď po vyrovnaní sa Mikula opäť postavil k realizácii nájazdu. Tentoraz však Melicherčíka zachránila pravá žŕdka. Zoči-voči gólmanovi hostí sa postavil aj v desiatej sérii. Skúšal to podobne ako pri vyrovnávajúcom góle, tentoraz však brankár hostí dobre zasiahol lapačkou. A keďže v následných dvoch Žilinčania neboli úspešní, ale mladý Róbert Džugan v dvanástom pokuse áno, finálová séria bola na konci. Aké myšlienky chodili vtedy Ondrejovi Mikulovi hlavou?
„To sa ani nedá opísať. Vidíte, že je koniec. Bolo to obrovské sklamanie. Keď sme vyrovnali na 3:3, do poslednej sekundy som veril, že to môže byť moment, ktorý otočí celú sériu,“ vravel nám. Rodákovi z Bánoviec nad Bebravou je ľúto, že kvôli súčasnej situácii nemohli byť na tribúnach prítomní fanúšikovia. „Diváci by nás určite hnali dopredu. Verím, že na finále by prišlo dosť ľudí. Bez nich sa hrá ťažšie, fanúšikovia hráča viac nabudia,“ povedal.
Jedna z najlepších partií, aké zažil
Pod Dubňom sa stretlo mužstvo, ktoré si rozumelo na ľade aj mimo neho. „Partia bola skvelá, jedna z najlepších, aké som zažil. Bola to jazda. Jednoducho paráda - od hráčov, trénerov, realizačného tímu až po marketing. Budem na to veľmi rád spomínať. Až na to, že sa nám nepodarilo splniť náš cieľ,“ hovoril Mikula, ktorý bol štvrtým najlepším strelcom tímu a siedmim najproduktívnejším hráčom so 41 bodmi (21+20).
“Do každého zápasu som išiel naplno. Ak to tak nevyzeralo, tak sa ospravedlňujem.
„
„Určite som do mužstva nešiel s tým, že si idem vylepšiť osobné štatistiky. Chcel som sa pričiniť o to, aby som Žilinu dostal do extraligy. To bolo mojím cieľom. Na ľade som sa sústredil na svoju hru, ale celkovo na kolektív a obraz mužstva.“ Podľa jeho slov to mohlo byť lepšie, ale aj horšie. „Človek nikdy nevie. Chcel som, aby vládla spokojnosť u trénerov. Vždy je čo zlepšovať. Snažil som sa však na sto percent. Do každého zápasu som išiel naplno. Ak to tak nevyzeralo, tak sa ospravedlňujem. Snažím sa hrať svoj štýl, ktorý už asi nezmením,“ doplnil.
V Žiline by chcel pokračovať
Ondrej Mikula nám v spoločnom rozhovore prezradil, že sa vracia do Ostravy, kde žije. „Určite budem chcieť „vypnúť“. Dva, tri týždne si dám voľno,“ vravel nám. Opýtali sme sa ho aj na trénera Dušana Gregora, ktorého poznal už z predchádzajúceho pôsobenia v Dukle Trenčín. „Nemôžem naňho povedať nič zlé. Rozumel som si s ním po hokejovej, ale aj ľudskej stránke. Svoju prácu robil najlepšie, ako vedel,“ povedal na adresu hokejového odborníka.
“Obľúbil som si to tu. Chcel by som byť pri tom a dostať Žilinu tam, kam patrí.
„
A ako to bude vyzerať s budúcnosťou 32-ročného ľavého krídla? Uvidíme ho ešte v žilinskom drese? „Pokiaľ budem zdravý, chcel by som pokračovať. V Žiline som bol veľmi spokojný. Možno by som inak rozmýšľal, ak by sa nám podarilo splniť náš cieľ – dostať Žilinu do extraligy. Ak bude možnosť, veľmi rád by som to chcel napraviť a išiel by som do toho,“ hovoril s tým, že klubu by chcel určite pomôcť. „Chcel by som byť pri tom a dostať Žilinu tam, kam patrí. Obľúbil som si to tu. Uvidíme a sám som zvedavý, čo najbližší čas prinesie,“ uzavrel spoločnú debatu Ondrej Mikula.
Žilina patrí do extraligy
Skúseného útočníka sme sa okrem iného spýtali aj na to, čo pozitívne mu sezóna v Žiline dala. „Spoznal som nových hráčov a super chalanov. Cítil som sa dobre na ľade aj mimo neho. V kabíne bola zábava. Človek sa učí každým dňom a aj toto pôsobenie mi veľa prinieslo. O to je to ťažšie, že sa nám nepodaril splniť stanovený cieľ, čo ma mrzí. Verím tomu, že Žilina sa ďalej bude pokúšať o extraligu. Som presvedčený, že tam patrí a skôr či neskôr sa jej to podarí,“ povedal Ondrej Mikula.
