ŽILINA. Je kedykoľvek pripravený sadnúť si za volant sanitky a pomôcť imobilným a pohybovo znevýhodneným seniorom odviezť ich na vyšetrenie, do zdravotníckeho zariadenia či na očkovanie. Žilinčan Karol Slesar to robí vo svojom voľnom čase po tom, ako skončí službu na urgentnom príjme žilinskej nemocnice.
Keď mu pred niekoľkými mesiacmi daroval sanitku majiteľ zaniknutej sanitnej služby, pre ktorú pracoval, mohlo sa zdať, že sa Karolovi splní chlapčenský sen. Spolu s vozidlom však získal aj záväzok. Asi dvadsať seniorov, ktorí boli zvyknutí služby sanitky využívať, sa naňho aj dnes obracajú s prosbou o pomoc.
Mnohí sú imobilní. Niekoho treba zaviesť k lekárovi, iného k rodine, ďalší požiada o pomoc s nákupom. Ale chcú sa premiestniť aj do kostola, na púte, k notárovi, vybaviť záležitosti v banke, priviesť na liečenie do kúpeľov alebo navštíviť niekoho z rodiny. Karol ich neodmieta napriek tomu, že nemá zmluvy s poisťovňami.
Žilinskí žiaci majú za sebou testovanie kloktaním. Projekt priniesol prekvapivé výsledky Čítajte Sedem dni v týždni, 365 dní v roku
Dlho však takto fungovať nemôže. Údržba staršej sanitky nie je lacná záležitosť a on sám by potreboval pomoc od niekoho, kto si vozidlo zoberie na starosť a pomôže s financovaním jeho údržby.
„Osobným zdravotným asistentom som v podstate vo svojom voľnom čase. Robím to pred nočnou službou na urgente, alebo po nej. Nechodím na dovolenky. A k dispozícii som stále sedem dní v týždni, 365 dní v roku. Vždy sa s pacientmi dohodnem na konkrétnom čase. Veľakrát, keď som po nočnej a ozvú sa, či by som im nepomohol, sadnem si do sanitky a idem,“ rozhovoril sa Karol Slesar o svojom poslaní.
„Som stále na ihlách. Keď som doma, vždy sa snažím ľuďom pomôcť. Majú už svoje roky a sú na pomoc odkázaní,“ pokračuje.
