Debutová hra nórskeho dramatika Jona Fosseho Niekto príde patrí v súčasnosti medzi autorove najhranejšie dramatické texty.
Fosseho jazyk je veľmi jednoduchý, pripomínajúci básnický text. Jeho charakteristickým znakom je prítomnosť momentov ticha a opakovanie – opakovanie replík alebo aj celých častí textu.
Témami hry sú krehkosť vzťahov a strach z neznámeho, ktorý pramení v myšlienkach.
Hra rozpráva o trojuholníku postáv. On a ona si prichádzajú obzrieť svoj nový dom na opustenom fjorde. Počiatočné nadšenie nad krásou domu vyprchá, keď ženu prepadnú obavy z toho, že niekto príde. A je to naozaj tak. Náhle sa objavuje predchádzajúci majiteľ ich domu.
Online premiérové uvedenie inscenácie Niekto príde si budú môcť diváci pozrieť od piatka 9. apríla 18:00 do nedele 11. apríla 2021.
Režisér Eduard Kudláč objasňuje svoj zámer: „Pri texte Jona Fosseho Niekto príde som ako hlavný inscenačný kľúč použil prácu s časom. Situáciu, ktorou sa príbeh otvára, som zastavil a zvyšok ponechal v rovine myšlienok. Dynamika, konflikt a v princípe aj obsah hry prebehne teda iba v mysli hlavných postáv, stane sa iba možnosťou, ktorá napriek tomu, že sa reálne neudeje, hlbokým spôsobom zasiahne do ďalšej existencie a budúcnosti mladého páru. Z dialógu som vytvoril samostatnú inscenačnú vrstvu – nahrávku, ktorá spolu skonaním postáv na javisku, projekciou, hudbou a ich vzťahom k priestoru, v ktorom sa dej odohráva, artikuluje pocit stiesnenosti a strachu z niečoho neodvratného, čo ešte nie je, ale objaví sa v hlave. Ide o pokus atomizovať východiskovú situáciu a fraktálnym spôsobom rozvetvovať strach z neznámeho, ktorý je všadeprítomný a je súčasťou čohokoľvek nového. Tak som sa snažil pozorovať diferencie medzi skutočným a možným, ktoré intenzita nášho prežívania potiera. Inscenácia v Štúdiu Mestského divadla Žilina má experimentálny pôdorys, zámerom je zúčastniť sa hry myslenia, pochopiť, akým spôsobom môže nové, nepoznané, niečo nachádzajúce sa mimo našu exaktnú skúsenosť ovplyvňovať nielen našu budúcnosť, ale aj naše vzťahy.“
V inscenácii patrí zásadné miesto aj hudobnej kompozícii od skladateľa Petra Machajdíka. „Nakoľko charakter hry a Fosseho dramatického jazyka vo výraznej miere korešpondujú s mojim cítením a zvukovým vnímaním obrazu, bola práca na tomto projekte pre mňa skutočným pôžitkom. Snažil som sa vytvoriť stopu úspornú na materiál, založenú na rytmickom opakovaní sa jednotlivých jej elementov, nezávislú od textu a deja hry, stojacu ako samostatná hudobná kompozícia s prvkami tak inštrumentálnej ako aj elektronickej a konkrétnej hudby, ale pritom schopnú aktívne komunikovať s Fosseho textom a Kudláčovým režijným stvárnením celého diela. Hudba sama o sebe tu postupne stráca dej a vnára sa do vlastnej predstavivosti, čím sa zároveň snaží umocniť nórskym dramatikom stvárnené krehké situácie a silu režisérovej nekonvenčnej poetiky.“
⋌ Zuzana Palenčí
