ŽILINA. Nepriaznivá epidemiologická situácia, ktorá v žilinskom regióne vyvrcholila v polovici marca, sa stabilizovala a rovnako, ako na väčšine Slovenska, sa zlepšuje.
Sedemdňová incidencia v okrese Žilina sa najvyššie vyšplhala v prvej polovici marca, atakovala úroveň 500 a v tom čase bol horší už iba jediný okres na Slovensku – Ilava.
Prečítajte si tiež HORNÝ HRIČOV: Záplavy i futbal na provizórnom trávniku. Pozrite si historické fotografie z obce Čítajte Údaj, ktorý poukazuje na výskyt ochorenia v populácii v sedemdňových priemeroch na 100 tisíc obyvateľov, je ešte stále na veľmi vysokej úrovni.
No je dobrou správou, že v okrese Žilina postupne klesá a v súčasnosti je na hodnote 306. Aktuálne je okres siedmy najhorší na Slovensku.
Situácia v žilinskom okrese je však ešte stále pätkrát horšia ako v okrese Nitra, ktorý sa trápil s COVID-om len pred niekoľkými týždňami.
Pre porovnanie, bordový okres Bytča – je na tom len o niečo lepšie, no tu má sedemdňová incidencia rastúci priebeh. K 24. marcu dosahovala úroveň 265, okres Kysucké Nové Mesto má tento údaj na úrovni 252, Martin až 384.
Nebezpečné organizované stretnutia
Regionálny hygienik Martin Kapasný naznačil, že situáciu zhoršuje pracovná mobilita. Nielen silná priemyselná základňa núti ľudí cestovať do práce a stretávať sa v pracovnom kolektíve.
Žilina je krajské mesto s inštitúciami, v ktorých pracujú ľudia z celého kraja.
„Stále ale prevažuje šírenie ochorení v rámci rodinných stykov, prípadne v rámci organizovania rôznych stretnutí vo vnútornom prostredí. V prípade masívneho výskytu ochorenia v niektorom z podnikov je možnosť obmedziť prevádzku. Zatiaľ takúto situáciu nepredpokladám,“ naznačil Martin Kapasný svoj postoj k prípadnému zatváraniu priemyselných fabrík.
Podľa šéfa žilinského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bude mať pre ďalší priebeh epidémie rozhodujúci vplyv zodpovedné správanie občanov.
„Stále je možnosť, že pri dôslednom dodržiavaní karanténnych opatrení a zásady respirátor – odstup – čisté ruky, môžeme prežiť Veľkonočné sviatky relatívne voľne,“ priniesol povzbudivú správu.
Lôžka sú, personál nie
Žilinský región si vrchol aktuálnej vlny pandémie zažil už okolo Silvestra.
V januári a vo februári nastalo mierne uvoľnenie. Pocítil to aj personál nemocnice a na chvíľu si mohol vydýchnuť. Vtedy už nikto nečakal, že na zdravotnícke zariadenie príde ďalšia rana.
Žilinská Fakultná nemocnica s poliklinikou má momentálne už tri COVID pavilóny. V nich sa z komplikácii spôsobených koronavírusom lieči takmer sto pacientov a využité sú všetky umelé pľúcne ventilácie. Problémom nie sú lôžka, ale nedostatok personálu, potvrdil medicínsky riaditeľ žilinskej nemocnice Igor Bízik
„Vedeli by sme vytvoriť viac lôžok, ale nemáme personál, aby sme ich obhospodárili. Treba ešte povedať, že nejde iba o pacientov s COVID-19. Sme koncová nemocnica so spádovou oblasťou 250 – 300-tisíc obyvateľov, ak do toho zarátame aj Dolné Kysuce a tiež mestá Rajec a Bytča, ktoré nemajú vlastné nemocnice. Takže sme povinní poskytovať aj „bielu“ zdravotnú starostlivosť. Naše sily sú skutočne na hranici možného a práve preto vyzývame všetkých ľudí, aby boli disciplinovaní a pomohli celú situáciu zvládnuť,“ vyzval Bízik.
Podceňovanie situácie
Mesto Žilina reagovalo na stav v regióne tak, že zatvorilo svoje materské a základné školy a úplne zastavilo chod mestského úradu. K výzve na dôslednejšie dodržiavanie opatrení sa pripojil aj primátor Peter Fiabáne.
„Zatiaľ čo minulý rok riešila mestská polícia v súvislosti s COVIDOM 500 porušení dodržiavania zákazu vychádzania a povinnosti nosiť rúško s následnými sankciami, za tri mesiace tohto roku to bolo 1100. Ukazuje to, že ľudia nie úplne dobre prijímajú opatrenia. Všetky čísla hovoria o tom, že sme trošku zvoľnili. A to, čo sa dnes deje v regionálnych nemocniciach a v žilinskej nemocnici, zodpovedá možno podceňovaniu situácie. Žiadam občanov Žiliny, aby vnímali situáciu ako vážnu a kritickú, že ľudia zomierajú zbytočne len preto, že náš prístup nie je dobrý,“ upozornil minulý týždeń žilinský primátor.
