ŽILINA. Opakuje sa to každý rok. Roztopený sneh odkryje neporiadok v uliciach, odhaľuje nedostatočnú údržbu i resty v starostlivosti o verejné priestranstvá z minulosti.
Žilina je špinavé mesto plné odpadkov. To, že sa ľudia k prostrediu správajú nezodpovedne, vidno najmä na sídliskách, korytách vodných tokov a okolitých lesoch. Odpadky, kam sa pozriete.
Samospráva mesta je dlhodobo kritizovaná, že si nevie dať s neporiadkom rady. V postupe ju limitujú zmluvy so spoločnosťami, ktoré upratujú mesto.
Po nástupe súčasného vedenia mesto iniciovalo rozsiahle jarné upratovanie, do ktorého zaangažovalo aj školy. Tradícia sa nemala ani kedy uchytiť. Systematické dobrovoľnícke aktivity brzdí už druhý rok pandémia koronavírusu.
Súvisiaci článok Víkendové testovanie v Žiline odhalilo ďalších pozitívnych Čítajte Krásna Žilina? Nie!
A tak museli zobrať do rúk iniciatívu jednotlivci.
Martin Čižmárik bol zúfalý z toho, čo videl po zime na uliciach. Spolu s Máriou Gluchovou chytili vrecia a za pol druha hodiny vyzbierali v časti Závodia päť vriec odpadu.
„Už som sa na to proste nemohol pozerať a moja povaha, zodpovednosť a hnev ma opäť doviedli k čisteniu. Jednoducho neznášam „bordel“, toto nie je totiž moja prvá aktivita. Ja sa desím toho ísť niekde na prechádzku alebo na bike, lebo vždy sa vrátim doslova vytočený z toho, čo vidím okolo seba a ako sa témy s verejným priestranstvom neriešia. Môže mi niekto rozprávať, aká je Žilina krásna. Nie, nie je! Je špinavá rozbitá a roky zanedbaná,“ hnevá sa jeden z mnohých, ktorí nečakali na mesto, ani na organizovanú brigádu a svoje prostredie si vyčistili sami.
„Asi každý normálny človek, ktorý má v sebe aspoň trošku zodpovednosti, či už k svojmu okoliu, alebo životnému prostrediu, v ktorom žije, vidí, že tu už roky nie je niečo v poriadku, čo sa celkovo týka čistoty, stavu mesta a jeho okolia. Nie je predsa možné, aby sme v 21. storočí mali vo verejných priestranstvách haldy odpadkov, kde sa človek len pozrie. Často cestujem do západných krajín a preto mám možnosť porovnávať a môžem potvrdiť, že sme na tom veľmi zle,“ poukazuje na fakt, ktorý si všetci dobre uvedomujú.
Veci sa podľa Martina Čižmárika tak skoro nezmenia a preto zrejme jeho nedávna brigáda nebola posledná. Každá ruka, ktorá prispeje k dobrovoľníckemu upratovaniu ulíc je o to dôležitejšia, že súčasná pandémia nepraje organizovaným brigádam.
„Ak bude príležitosť a čas, tak určite pôjdem priložiť ruku k dielu, lebo viem že sa to tak skoro nezmení, nosím so sebou pre istotu dezinfekciu aj ochranné rúško, opatrnosti nikdy nie je dosť, situáciu s Covidom nepodceňujem. Je veru ťažké zohnať rovnakú krvnú skupinu v tomto smere, skôr ľudia pochvália človeka, ale napriek výzve sa nepridajú, ale zase na druhej strane to aj chápem,“ podotkol skepticky.
Zmluvy nepustia
Žilinský viceprimátor Vladimír Randa v minulosti sám organizoval brigády a veľké upratovacie akcie. Dnes, keď má možnosť z pozície druhého človeka v exekutíve mesta veci napraviť a riešiť systémovo tvrdí, že mesto sa nevie vymaniť zo zlých zmlúv so súkromnými dodávateľmi služieb.
„Sám som ten systém pred tým nepoznal, ale teraz po dvoch rokoch viem, že aj keď máte možnosť dať do systému viac peňazí, tak to nejde, pretože dodávateľ má napríklad zmluvu s mestom na štyri roky na maximálnu výšku finančného plnenia a aj keby ste si chceli objednať viac výkonov, tak to jednoducho nejde. A kým platí zmluva, tak sa to nezmení,“ poukázal na jeden z dôvodov, prečo nie je Žilina nikdy dokonale uprataná.
Podotkol, že mesto prešľapuje na mieste pre dve dôležité zmluvy. Jedna je na údržbu komunikácií a druhá na zeleň a čistotu. „Obe uzavreté až do roku 2022. Riešením sú nové podmienky pri verejnom obstarávaní, kde budú zahrnuté naozaj všetky činnosti, ktoré mesto potrebuje. A ešte lepším riešením sú mestské technické služby, kde je rozsah výkonov určený len a len množstvom zdrojov, ktoré tam dáte. Žiadne zmluvné obmedzenie výkonov,“ naznačil Vladimír Randa reálne plány na vznik vlastného technického podniku, ktorý by mohol začať fungovať už o niekoľko mesiacov.
Je to na jednotlivcoch
Dovtedy občanov požiadal o trpezlivosť a aktívny záujem o ich okolie. Pandemická situácia a opatrenia nedovolia organizovať väčšie brigády.
„Budeme sa z úrovne mesta ako aj z pozície občanov snažiť presvedčiť ľudí, že všímavosť a upratovanie svojho okolia nie je hanba, ani že to je len úloha mesta, ale naozaj nás všetkých. Bojím sa, že v najbližších dvoch mesiacoch ešte hromadné brigády organizovať nikto nebude môcť,“ podotkol Randa.
Súvisiaci článok Kapucíni zoči-voči smrti. V žilinskej nemocnici pomáhali s tabletom i slovom Čítajte Karol Haas sa do povedomia dostal spolu so skupinou nadšencov organizovaných v iniciatíve Eko Friendly Žilina. Pred štyrmi rokmi začali s čistením okolia Vodného diela v Žiline i ďalších priestranstiev. Myslí si, že za neustále sa opakujúcim problémom so znečistenými verejnými priestranstvami je výchova ľudí a ľahostajnosť voči prírode.
Prisľúbil, že v ešte v marci rozbehnú veľkú kampaň za čisté ulice. „Aj napriek tomu, že pociťujeme značné obmedzenia, naše ulice a miesta, kde chodíme športovať, sú znečistené. Preto v rámci možností a opatrení, ktoré sú, chceme motivovať ľudí udržiavať svoje sídliská čisté. Do tejto kampane chceme zapojiť čo najviac subjektov, organizácii, dobrovoľníkov a všetkých, ktorým záleží na čistote nášho mesta. Ak sa situácia potom zlepší, určite budeme chcieť organizovať najväčšiu čistiacu akciu v Žiline - Vyčistíme si naše mesto a Veľké čistenie Vodného diela Žilina,“ dal Karol Haas nádej, že organizované dobrovoľníctvo v tomto roku celkom nevymizne.
Kto je za neporiadok zodpovedný, samospráva, alebo ľudia? Odpovedajú aktiisti
Ján Rzeszoto
Poriadok a čistota je o ľuďoch samotných, ale samospráva má tiež svoj podiel viny. Dobre vieme že vyváženie smeti je v mnohých prípadoch nedostatočné. Veľký význam pri udržiavaní poriadku má aj výchova, či už v školách alebo rodinách. V meste mame mestskú políciu a tá by mala v tomto smere určite konať striktnejšie a represívne. Som názoru, že nie vždy stačí pekne slovo. Uvediem jeden príklad zo života môjho priateľa, ktorý cestoval vo Švajčiarsku vlakom. Sedel v kúpe a prišiel sprievodca. Vypýtal si lístok. Pri kontrole mal lístok do druhej triedy a on sedel v úplnej nevedomosti v prvej triede. Samozrejme, že to bola veľmi nepríjemná situácia a kamarát sa okamžite ospravedlnil a vstal, že si ide presadnúť. Zdanlivo sa zdalo, že vec je vybavená dohovorom a všetko je v poriadku. Na to však zareagoval sprievodca a hovorí: samozrejme, že môže sa stať hocikomu že sa pomýli, ale za chyby sa u nás platí. Vyrubil mu pokutu. Tu ja vidím živý príklad toho, ako sa dá dohovorom vec riešiť, ale určitý druh trestu ten, čo pochybil, musí znášať, aby si zapamätal, že treba byť viac všímavý.
Martin Čižmárik
Každá minca má dve strany, ako sa hovorí, a väčšinou poukazuje jeden na druhého. Hanbu si však nesieme všetci spoločne. Žiaľ musím konštatovať, že sme ako národ v témach čistoty úplne zaostalí možno až ľahkomyseľní, z môjho pohľadu je to tak päťdesiat na päťdesiat, čo sa týka zodpovednosti.
Je to celoslovenský problém. Čo ma viac mrzí je fakt, že sa tu už niekoľko rokov točíme v kruhu. Aktivisti na jar pravidelne urobia nejaké akcie, vyčistime si svoje okolie aj za podpory mesta, ako napríklad vodné dielo atď, je to taký hurá systém, ale po pár týždňoch zase začne všetko postupne upadať do pôvodného stavu. Z môjho pohľadu je to len krátkodobé riešenie, kde len málo aktivistov pokračuje ďalej aj počas leta.
Potom sa to už len postupne nabaľuje počas leta a jesene, zima je už len posledný klinec do rakvy, kde všetko na istú dobu zmizne pod snehom a na jar sme zase v tej istej situácii, ako pred rokom. Čiže X mesiacov bez väčšieho zásahu zodpovedných ľudí a čas nám opäť prinesie tento nežiaduci stav. Tento kolotoč sa opakuje neustále. A tu práve vidím problém, kde zlyháva samospráva a nedostatočná legislatíva. Z mojich viac negatívnych skúseností, ktoré mám, je aj tu obrovský problém v nastavení a prístupu samosprávy. Chápem, že sa musí riadiť podľa zákonov, legislatívy, ale častokrát, aj keď sa človek pokúša poukázať na problém, či už priamo cez Mestský úrad, primátora, alebo cez odkaz pre starostu, ostáva to väčšinou len pri prázdnych slovách a výhovorkách, menujú sa viac dôvody, ako sa to nedá, ako chýbajú peniaze, odvolávanie sa na zákony, cudzie pozemky žiadne riešenia, atď. Niet divu, že ľudia postupne strácajú záujem riešiť takéto témy a upadajú do apatie, ak nenájdu zodpovedného, ktorý by sa chopil problematiky.
Jedným z riešení by som videl vlastný Mestsky podnik, ktorý by prevzal a spravoval práve väčšinu týchto podnetov, čo by nás výrazne posunulo vpred, doba riešení by sa taktiež výrazne skrátila a to by sa určite v krátkej dobe odzrkadlilo na stave mesta, o tom presvedčený. Samozrejme za predpokladu správneho manažovania.
Karol Haas
Myslím si, že každá samospráva by mala poskytovať ohľadom čistoty základnú, ale kvalitnú službu pre občana. To znamená, že bude dostatok košov na frekventovaných miestach. Koše by mali mať svoje stojiská tak, aby ich vandali neničili. Prípadne budú zabezpečené kvôli zvieratám. Pravidelné kosenie, ale tak, aby sme nenarušili aj lúčne spoločenstvá. Starať sa o údržbu a čistotu ulíc. Na druhej strane občan by mal byť zodpovedný a nerozširovať neporiadok v meste. Čim viac občania rozširujú neporiadok, tým viac samospráva musí investovať do čistoty mesta, miesto toho by sme financie mohli investovať revitalizácie vnútrobolokov a športovísk. Myslím si, že momentálne je to niekde medzi samosprávou a občanom.
A je to tu, ja idem naozaj dojiť kravy. Doteraz som maštaľ videla iba z diaľky Čítajte 
