Zažiť Erasmus+ je pre mnohých jedno z najlepších rozhodnutí v živote

Študenti sú vďaka Erasmus+ viac samostatní a adaptabilní a ľahko nadväzujú nové kontakty.

(Zdroj: UNIZA)

ŽILINA. Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) prostredníctvom programu Erasmus + spoluvytvára európsky vzdelávací priestor. V akademickom roku 2019/2020 si pripomenula 20-te výročie tejto medzinárodnej spolupráce a svojím menom a významom presahuje aj hranice Európy. V meniacich sa podmienkach a náročných výzvach v oblasti vzdelávania a výskumu je vyhľadávanou univerzitou aj pre študentov zo zahraničia. Nielen kvalita štúdia a prístup vyučujúcich, ale hlavne zaujímavé tvorivé prostredie a komunita študentov vytvára zahraničným študentom skutočný zážitok na celý život. Študenti sú vďaka Erasmus+ viac samostatní a adaptabilní, ľahko nadväzujú nové kontakty, čo je veľkým benefitom hlavne v medzinárodných spoluprácach a medzi zamestnávateľmi veľmi žiadané.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Laura Valier-Brasier je študentkou z Polytech Orléans vo Francúzku a v roku 2018 študovala na Strojníckej fakulte (SjF UNIZA) v zimnom semestri. Pobyt na UNIZA jej odporučila spolužiačka z Francúzka, jej motiváciou bolo získať novú skúsenosť, zažiť štúdium v inom prostredí a komunite študentov, zlepšiť si angličtinu a spoznať kus sveta na Slovensku a v susediacich štátoch. Páčilo sa jej, že študenti na Slovensku cestujú zadarmo, majú skvelú komunitu Erasmus študentov, v ktorej zdieľajú zážitky a podporujú sa, cestujú a vytvárajú nové veci. Štúdium na UNIZA jej prišlo časovo menej náročné v porovnaní s tým na domácej univerzite vo Francúzku, kde ju čakalo po návrate domov veľa teoretickej práce. Dnes sa však môže pochváliť, že aj vďaka mobilite na UNIZA, je súčasťou študentského projektu ekologického auta. Toto auto dosiahlo v súťaži Shell Eko-marathon veľký úspech, pri spotrebe 1 l paliva dosiahlo vzdialenosť 1277 km pri hmotnosti len 35 kg. Laura z Francúzka je so študentmi Erasmus Student Network (ESN UNIZA) stále v kontakte.

SkryťVypnúť reklamu

Khayal Abbas Akhtar z Islamabadu v Pakistane študoval v letnom semestri 2019 na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií (FEIT UNIZA). Nebolo pre neho jednoduché získať víza, nakoľko Slovensko nemá v Pakistane ambasádu, cestoval do Teheránu v Iráne dvakrát, čo ako študent považuje za celkom nákladnú záležitosť. Počiatočné obavy z neistoty a momentálnej stagnácie, nahradil myšlienkami na budúcnosť, ktorú si vysnil celkom presne. Svoju túžbu zmenil na čin, vycestoval na Slovensko kvôli študijnému pobytu na UNIZA, aby si zvýšil kredit a šance na úspešné povolanie budúcnosti. Na FEIT UNIZA študoval nové technológie, AI a robotiku.

Výsledkom aj tejto skúsenosti je jeho záverečná práca, v ktorej rieši systém včasného varovania v zariadení pre ženy pomocou SOS tlačítka na núdzové privolanie pomoci. Aj pre Khayal-a bol Erasmus+ na UNIZA životnou skúsenosťou, ktorá je pre neho predovšetkým vstupenkou do lepšieho výberu zamestnania a atraktívnejšieho CV. Navyše sa mu podarilo rozvinúť niekoľko osobných kvalít ako soft skills, iniciatívnosť a proaktívny prístup, čo považuje za mimoriadne dôležité pri uplatnení sa na trhu práce. Potom, ako sa vrátil do Pakistanu, odporúčal a pomáhal študentom aj učiteľom na domácej univerzite uskutočniť mobilitu v rámci Erasmus+ na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

V posledných rokoch študuje na UNIZA väčšina Erasmus+ študentov najmä z Francúzka a Turecka , mnohí ďalší prichádzajú z Talianska, Poľska, Portugalska a iných krajín. Z tých mimoeurópskych na UNIZA uskutočnili Erasmus+ študijný pobyt aj študenti z Azerbajdžanu, Taiwanu alebo napríklad aj z Pakistanu. V priemere na UNIZA prichádzajú študenti z viac než dvadsiatich štátov sveta, v minulom akademickom roku 2019/2020 bolo na študijný pobyt UNIZA prihlásených 183 študentov. Najviac ich študovalo na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (FPEDAS), Fakulte elektrotechniky a informačných technológií (FEIT) a Fakulte riadenia a informatiky (FRI). V tomto akademickom roku 2020/2021 sa celkový počet Erasmus + študentov kvôli súčasnej spoločenskej situácii znížil, ale napriek tomu u nás študuje takmer 50 študentov zo 17 krajín sveta online formou.

„Medzinárodná spolupráca a výnimočný program Erasmus+ nie je len krátky okamih v živote človeka, ale veľakrát je to kus života v jednom okamihu. Pre UNIZA je program Erasmus + navyše vecou prestíže i kvality inštitúcie aj v zmysle zahraničného partnerstva a riešenia európskych projektov,“ povedal prof. Ing. Jozef Ristvej, prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing.

Žilinská univerzita v Žiline

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  2. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  3. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  5. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život
  6. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  7. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť
  8. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  1. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  2. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  3. Rady pre začínajúcich podnikateľov: na čo nezabudnúť pri štarte
  4. Filantropia slovenských milionárov s tichým vplyvom
  5. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  6. LESY SR otvorili novú predajňu Lesníckych pochúťok
  7. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  8. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  1. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte 13 769
  2. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr 7 600
  3. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život 7 316
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku 4 791
  5. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť 3 702
  6. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť 3 514
  7. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja 3 436
  8. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri 2 582
  1. Ivan Švajlen: Inakosť nie je problém. Je to dar.
  2. Anton Kovalčík: Kresťania v strednej Európe v boji proti fašizmu. Štvrtá časť - Atentát na Heydricha.
  3. Martin Turčan: Keď stretnete na ulici voliča Smeru, rehumanizujte sa!
  4. Rado Surovka: Ako poraziť Fica ?
  5. Ivan Mlynár: Vyšetrovatelia policajnej inšpekcie – líhať si večer do postele s čistým svedomím neoceníte len vy.
  6. Irena Šimuneková: Vlkolínec, dedinka, kde sa zastavil čas...
  7. Julius Kravjar: Slovenské vody liečivé (2)
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vražda na ostrove Molat: zlato, cudzie DNA a nájdená loď. Podozrivý Slovák ostáva vo väzbe
  1. Anna Brawne: Pán riaditeľ SIS, klamete alebo máte problémy s pamäťou? 14 066
  2. Rado Surovka: Prečo Fico vyhrá voľby v r.2027. 11 635
  3. Ivan Čáni: Súdruh Blaha nie je rozhodne žiadne neviniatko, ale toto si ani on nezaslúži. 6 641
  4. Veronika Michalčíková: S KST na neprístupných miestach Belianskych Tatier. Sú to celkom fajn ľudia 5 826
  5. Ján Valchár: Čo to, čo to? Žeby ďalšia rafinéria? 5 605
  6. Angelika Herčková: V sociálnych službách nás majú za handry nielen vládni predstavitelia, ale aj rodinní príbuzní? 5 382
  7. Ján Valchár: Palivová kríza v Rusku bujnie 5 363
  8. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika! 5 137
  1. Radko Mačuha: Desať prikázaní Glücka.
  2. Marcel Rebro: Týždeň ticha uprostred vojny
  3. Roman Kebísek: Timravinu novelu Hrdinovia uhorské úrady scenzurovali. Rukopis je nezvestný
  4. Věra Tepličková: Aj ja som za bundy alebo Ako Glück riešil, riešil, až vyriešil kriminalitu
  5. Radko Mačuha: Skúsme pochopiť Slovensko.
  6. Dušan Koniar: Ak je Únia v prdeli, kto je tá šťastná mrľa z nej trčiaca?
  7. Marcel Rebro: Pošli Vianoce deťom do ostreľovaného mesta
  8. Roman Kebísek: Ako sa správa stoický filozof? Marcus Aurelius o tom písal pri Hrone
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu