Len 41-ročný Martin Pešlo sa dostal koncom januára do nemocnice na COVID oddelenie pre veľké problémy s dýchaním. Cez sociálnu sieť podával správy a informoval o svojom zdravotnom stave a vyšetreniach.
Popíšte nám, čo sa stalo pred vašim príchodom do nemocnice 19. 1. 2021?
Začiatkom januára (asi 3. 1. 2021) som začal pociťovať celkovú slabosť. Cítil som, že so mnou nie je niečo v poriadku, ako sa hovorí, že „na mňa niečo lezie“. 8. januára som sa nechal otestovať, výsledok bol „pozitívny“.
Kontaktovali ste svojho lekára?
Áno. Každý lekár vám povie, aby ste išli domov, liečili sa, potili sa. Pite veľa tekutín a ak by nastala nejaká prudká zmena, tak telefonujte svojmu lekárovi.
Ako ste to robili s jedlom, keď ste boli v karanténe?
V núdzi poznáš priateľov. Poprosil som kamarátov o pomoc. Keď nakúpili, nechávali tašku s nákupom pri dverách bytu. Ďakujem hlavne Jankovi Pirošíkovi a Jozefovi Zemkovi. Boli ochotní nielen doniesť lieky a nakúpiť potraviny, ale aj zariadiť potrebné veci . Tá slabosť trvala asi tri dni, ale dokázal som celkom ešte fungovať. Potom prišlo veľké zlepšenie tak, že som si myslel, že už som zdravý. Bol to klam. Nastala druhá fáza, ktorá bola taká, že keď som vstal z postele, klesol mi tlak tak, že som strácal vedomie.
Ďalšia fáza bola aká?
Dostal som strašne silné migrény. Niečo ako pichanie v ľavej hemisfére mozgu. Nikomu to neprajem. Napadlo ma, či nemám nádor na mozgu. Bola to veľmi silná ostrá bolesť.
Súvisiaci článok Situácia sa mierne zhoršuje. Okresy Žilina a Bytča zostávajú bordové Čítajte Volali ste lekárovi?
Nie, lebo migrény, aj silné, občas mávam. Teraz to ale trvalo nepretržite skoro celé tri dni. Bolo to tak ukrutné, že keď som na chvíľu zaspal, tak som bol veľmi rád. Dôležité je piť veľa vody a mať dostatok spánku. Bola to bolesť, ako by vám niekto lyžičkou škriabal niekde v strede mozgu, čo mi nedalo zaspať. Ale ešte ma čakalo najhoršie. Prišli vysoké horúčky, vyše 39 až 40 °C. Dostával som zábaly, prekrytie celého tela chladnou navlhčenou plachtou. Dlhodobá horúčka nad 39 °C môže poškodiť srdcu alebo mozgu. To, že som celú dobu ležal, začalo škodiť pľúcam. Nasledovala bolesť medzi lopatkami v hrudníku. Bolesť bola pichľavá hlavne pri nádychu a stále narastala. Nedalo sa to takmer vydržať, ani ležať. Volal som svojej obvodnej pani doktorke MUDr. Zuzane Steinhubl, čo mám robiť. Je dobrá a šikovná a týmto by som jej chcel veľmi poďakovať.
Čo povedala?
Hneď sa oblečte a príďte okamžite do našej ordinácie! Keď som prišiel ku nej, dala mi masku FFP2, vzala mi krv a poslala na röntgen aj EKG. Bolo to 19. januára, teda 16 dní po prvých príznakoch Covidu-19.
Nebála sa?
Som presvedčený, že nie, vzala si respirátor a na to ešte štít, ona aj sestrička. Už ma čakali, takže keď som zaklopal hneď ma vyšetrili. Po vyšetrení to pani doktorka diagnostikovala ako zápal pľúc. Nechala ma ležať v ambulancii na ležadle a okamžite zavolala sanitku. Dostal som ešte injekciu proti bolesti, čím sa mi veľmi uľavilo. Tá bolesť v pľúcach bola neznesiteľná. Mohol som sa nadýchnuť len trochu, tak na 20 percent a potom prišla prudká ostrá bolesť. Ako keby ste vdýchli klinec. V sanitke som dostal infúziu a kyslík. PCR test ukázal, že už som negatívny, tak ma uložili na Covid-interné oddelenie. Následne mi urobili ešte detailnejší test (tzv. respiračný panel), ktorý dokáže zistiť, či sa ešte niekde v tele nachádza ložisko covidu. Tento test ukázal, že ho mám v pľúcach. Takže ma na druhý deň ma presunuli na novovytvorené covid-oddelenie, kde som bol na izbe sám. Tam sa mi zdravotný stav veľmi zlepšil, lebo som dostal anibiotiká, kyslík a injekcie na riedenie krvi.
Pomáha kyslík?
Áno, veľmi, dokáže prekysličiť a nahradiť stratu kyslíka v krvi Bez neho som sa bál vstať z postele. Keď som išiel na záchod, musel som si vyrátať čas, aby som nebol dlhšie ako 5 minút bez kyslíka. Moja saturácia krvi bez kyslíkovej masky bola medzi 60-80, čo je veľmi málo. Norma je viac ako 94.
(zdroj: Archív Martina Pešla )Kyslík je z fľaše?
Na internom oddelení áno, ale na covid-oddelení majú urobený rozvod, čo je veľmi praktické. Mohol som mať masku takmer nonstop na ústach. Len keď som išiel na záchod, tak som si ju dal dole.
Aký je tam režim?
Všetci lekári i sestričky pracujú v umelohmotných skafandroch, respirátoroch so štítmi12-hodinové služby. Kde majú 4 hodiny prácu, 4 hodiny oddych a znova 4 hodiny práca. Niektorí už sami prešli covidom. Sestry, ktoré touto chorobou prešli, vypomáhali práve na tomto oddelení. Mal som informáciu, že z oboch covidových poschodí zomieralo denne 3 až 5 ľudí. Ja som bol na tom poschodí, kde bol priebeh covidu ľahší. Každý deň ma kontrolovali a robili saturáciu kyslíka v krvi. Keď sa mi trochu polepšilo, tak som sa snažil sedieť v tureckom sede, je to lepšie na pľúca, ktoré nie sú tak stláčané ako keď človek leží. Toto mi bolo poradené, že ak som nemohol stáť, tak aspoň turecký sed.
Kedy vás pustili domov?
Asi tak po týždni.
Čo sa človeku tak preháňa hlavou, keď leží s kyslíkom na covid oddelení? Pripustili ste si, že to môže byť aj definitívny koniec?
Musel som pripustiť aj túto možnosť. Človek sa snaží tak nejak bilancovať a poďakovať za to, že mohol žiť na tejto planéte. Poďakovať za všetky interakcie s ľuďmi, za dobré i zlé. Všetky skúsenosti nás posúvajú ďalej. Vyrovnať sa, odpustiť, poďakovať a zmieriť sa s tým, že všetko je tak ako má byť aj v prípade smrti.
Ste veriaci kresťan?
Nemám „Vatikánsky pas“, ale cítim, že duchovný život existuje. Verím, že existuje moje nehmotné JA. Inak povedané, že existuje duševno bez ohľadu na naše telo. Niečo mimo nás, ako v sne. Na covid oddelení sa pohybujú aj bratia kapucíni zo Sirotára. Pohybujú sa tam s tabletom a umožňujú starším pacientom (bez mobilov) spojiť sa so svojimi blízkymi.
Čo vám v nemocnici pomáhalo?
Napríklad to, že bol okolo mňa starostlivý personál (patrí im moje poďakovanie) a že som mohol mať stále telefón pri sebe. Mohol som komunikovať s mojou rodinou a s priateľmi, ktorí ma podporovali. Na sociálnych sieťach som sa podelil s touto skúsenosťou aj s ostatnými. Možná moja skúsenosť upozorní na to, že nie je dobré podceňovať covid-19. Ak mi chcel niekto poďakovať, ospravedlniť sa, alebo vynadať, tak mal príležitosť.
Vynadal niekto?
Nie. Väčšinou to boli starosti o mňa a ponuky rôznej pomoci. Veľa ľudí mi ďakovalo, že som s týmito skúsenosťami vyšiel von, lebo až vtedy si možno uvedomiť, že to netreba podceňovať, keď taký ako ja, relatívne mladý človek skončí v nemocnici vo veľmi vážnom stave. Ak som len jedného človek zachránil tým, že sa začal chrániť, tak to má pre mňa význam.
Pociťujete ešte dnes nejaké problémy?
Paradoxne, cítim sa lepšie ako dva mesiace pred covidom. Antibiotika mi zrejme vyčistili všetky parazity a táto očista mi pomohla, že sa cítim lepšie. Určite pomohla aj kyslíková kúra. Dúfam, že moje pľúca sa postupne dajú do normálu. Proces čistenia pľúc je beh na dlhé trate, trvá 4 - 8 týždňov. Ja som športovec, tak verím, že sa z toho rýchlo dostanem. Dozvedel som sa , že priebeh choroby u športovcov býva často horší, lebo kapiláry pľúc bývajú väčšie a „vyťahanejšie“, tak tým aj vírus sa v nich skôr usadí. Ja robím turistiku, skialpinizmus a letné športové lezenie. Bol som aj v Kurdistane a vystúpil som na Ararat.
Čo by ste odkázali spochybňovačom ochorenia napojených na tzv. alternatívne informačné kanály?
Ja im trochu rozumiem. Informácií je v otvorených médiách niekedy veľmi málo a keď sú, tak bývajú často negatívne. Preto je dobré, keď má každý človek prístup aj k iným zdrojom. No treba sa v získaných informáciách vedieť orientovať. U každého sa covidový vírus prejavuje inak. Niektorí tým prejdú veľmi ľahko, ale ich brat, sestra, dieťa, mama môžu mať veľmi ťažký priebeh. Každý by si svoju imunitu mal budovať a chrániť. Ak by sa dali robiť exkurzie na ťažké covidové oddelenie, tak by som ich tam poslal.
