ŽILINA. Je ešte iba vo fáze tvorby, no už teraz láka záujem ľudí i médií. Umelec Juraj Gábor sa pustil do ďalšieho monumentálneho diela, ktoré svojou veľkosťou, myšlienkovým posolstvom i využitím dokáže upriamiť pozor na umenie a spropagovať kultúru. Je veľmi pravdepodobné, že rovnako ako jeho Zraková pyramída, sa aj Sphéra stane kultovým objektom a novým symbolom Žiliny.
Vo vnútri žilinskej Novej synagógy vyrastá obrovský drevený monument vysoký až 17 metrov a aktuálne najväčšie umelecké dielo na Slovensku. Bude tu na rok.
Od polovice decembra spracovávajú štyria tesári a ďalší pomocníci 50 kubíkov dreva do diela, ktoré môže zmeniť pohľad na umenie, ale aj na samotnú budovu Synagógy. Juraj Gábor je umelec, ktorý vkladá do svojich diel filozofické a duchovné významy. Keď po prvýkrát vstúpil do žilinskej synagógy od svetoznámeho architekta Petra Behrensa, uvedomil si, že nad hlavou má nebeskú klenbu. Rozhodol sa ju umelecky rozvinúť a zviditeľniť to, čo je neviditeľné.
FOTO: Rybníky v Divinke sa premenili na veľké klzisko Čítajte „Niekedy v roku 2015, keď som hľadal miesto pre Zrakovú pyramídu, som sa s architektom Michalom Pulmanom a s mojim otcom Jánom Gáborom zastavil v Novej synagóge. Vošli sme do vyčisteného priestoru od nánosov, ktoré vznikli po vojne a objekt bol v stave rekonštrukcie. Vtedy som si uvedomil, že tu mám nad sebou nebo. Kupola Synagógy pre mňa predstavovala nebeskú klenbu. Povedal som si, že toto je ten priestor, v ktorom sa dá tvar toho, čo je nad nami, zopakovať. Vychádza to z východnej filozofie, kde protiklady vytvárajú harmonický vzťah. Otca som sa opýtal, či by sa to tu dalo vstavať. A on povedal, že dalo,“ vracia sa na začiatok príbehu Sphéry Juraj a priznáva, že prvé inšpirácie pracovať s témou vertikálneho spojenia neba a zeme vznikali na rezidenčných pobytoch v Kórei a v Prahe.
Kulminácia po piatich rokoch
Hneď po tomto „objave“, ktorý zapadal do Jurajovej filozofie, sa rozhodol dopovedať príbeh architekta Novej synagógy Petra Behrensa. Pozháňal si architektonické výkresy a rozpracoval návrh presného obrazu tvaru kupoly. Kým pred synagógu doviezli prvý nákladiak s drevom, prešlo päť rokov.
„Prvé skice som urobil asi v roku 2016. V tom čase som pracoval vo Viedni ako kamenár. Uvedomil som si, čo to znamená vytvoriť určité veci a koľko času je na to potrebného. V skiciach som čas prípravy odhadol na päť rokov. Do skicára som si napísal rok 2021. Už vtedy som si vymedzil čas na prípravu. Medzitým som tu pôsobil a vnímal, ako občianske združenie Truc sphérique využíva priestor Synagógy. Od júna 2019 do júna 2020 som na diele pracoval intenzívnejšie, pretože som naň získal štipendium Fondu na podporu umenia. V závere štipendia som objekt kreslil a objavoval proporčné vzťahy Behrensovej architektúry,“ hovorí rešpektovaný umelec o ďalšom vývoji myšlienky.
