ŽILINA. V žilinskom regióne neexistuje pre majiteľov domácich zvierat priestor, kde by si mohli legálne pochovať svojich zvieracích miláčikov. Uhynuté domáce zvieratá končia najčastejšie v lesoch v okolí krajského mesta.
Svoju skúsenosť s tým majú majitelia labradorského retrívera Bastyho. Bol trinásť a pol roka plnohodnotným členom mladej žilinskej rodiny. Keď sa mu začal zhoršovať zdravotný stav, stáli jeho majitelia pred problémom, čo urobia s pozostatkami.
Žijú v bytovom dome na okraji Žiliny. Premýšľali, že mŕtve telo ich zvieracieho priateľa zanesú veterinárovi, ktorý dokáže zabezpečiť jeho zneškodnenie v kafilérii. Spoločné spracovanie živočíšneho odpadu sa im však zdala nedôstojná možnosť
Napokon sa rozhodli, že svojho psíka pochovajú v neďalekom lesíku. S vedomím, že to nie je legálne. Mali to však blízko a k psiemu hrobu sa môžu kedykoľvek vracať.
„Miesto sme vybrali tak, aby sme sa v rámci prechádzky k hrobu ľahko dostali a pritom aby sme ho našli. Bastyho sme pochovali tajne v lese. Párkrát nám hrob poryli diviaci. Rozhádzali kamene, ktoré boli na vrchu hrobu. Napriek tomu sme radi, že sme aj po jeho smrti aspoň v symbolickom kontakte,“ zverila sa majiteľka labradora Marta.
Epidemiologická situácia na Slovensku je horšia, pohoršil si aj okres Žilina Čítajte Legálny cintorín nie je
Hoci v Žiline neexistuje legálny priestor na pochovávanie spoločenských zvierat, nechýbalo veľa a obyvatelia mesta mohli mať zvierací cintorín.
Pred tromi rokmi posudzovali žilinskí mestskí poslanci vybudovanie takéhoto miesta za 100-tisíc eur. Umiestnený mal byť v lesoparku medzi Solinkami a Vlčincami.
Napokon poslanci tento zámer stiahli. Odôvodnili to tým, že suma na posledné miesto odpočinku pre zvieratá je vysoká a medzi Žilinčanmi neevidujú záujem o vybudovanie cintorína.
Trinásť rokov priateľstva v urničke
Majitelia spoločenských zvierat sa dnes už môžu dôstojne rozlúčiť so zvieracím členom rodiny.
Prvých päťdesiat kremácií má za sebou nové krematórium Spiritas pre domácich miláčikov v Žiline. Vzniklo v novembri a je jediným podobným zariadením na severnom Slovensku. Záujem oň je veľký.
Do žilinského krematória pre zvieratá priniesla nehybné telo svojho psíka rodina z Dubnice nad Váhom. S Daisy, ktorá bola členom rodiny, sa chcú rozlúčiť dôstojne. Jej majiteľka Helena si ju osvojila v útulku. Tvrdí, že už bola stará a chorá, no zabezpečiť jej dôstojnú kremáciu je to najmenej, čo pre ňu mohli urobiť. Ako spomienku na trinásť rokov spoločného života si domov odnesú urničku s popolom.
„Urničku si nechám doma. Keď mi bude clivo, zapálim si sviečku. Je to trinásť rokov života. Na to sa nedá zabudnúť,“ hovorí pani Helena zasiahnutá stratou svojho miláčika.
