Ktorú udalosť považujete v minulom roku za najdôležitejšiu pre vašu obec a ako ste sa ňou vysporiadali?
Asi ako v každej obci to bol jarný príchod COVID-u, ktorý absolútne prevrátil fungovanie obce a jej občanov hore nohami. Zrazu sme boli vystavení niečomu, čo nikto z nás nepoznal a nebol na túto situáciu pripravený mentálne a ani materiálne. S vypätím všetkých síl sa nám podarilo situáciu zvládnuť vďaka obetavým spoluobčanom, zamestnancom obce, ale aj vďaka majiteľom obchodov, ktorí nám napriek niektorým nezmyselným zákazom umožnili zabezpečiť nakúpenie materiálu na ochranu zdravia občanov. Opatrenia proti šíreniu COVID-u nás sprevádzali počas celého roka 2020 a žijeme s nimi do dnešnej doby a ako to tak vyzerá, ešte dlho s nimi žiť budeme. Ako starosta obce som najviac vnímal absolútnu nepripravenosť štátu na zvládnutie vzniknutej situácie. Počas celého roka vládol v informáciách od štátnych orgánov obrovský chaos, vyjadrenia sa menili nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu... Takže som rozhodol, že informácie budeme poskytovať až na záver dňa, aby sme tento chaos neprenášali aj na našich občanov. Vrcholom bolo 1. a 2. kolo testovania, keď samosprávy deň pred testovaním nevedeli, čo od štátu dostanú a čo musia zabezpečiť sami. Z uvedeného dôvodu samosprávy nakúpili všetok potrebný materiál zo svojich zdrojov, lebo nechceli zo svojich občanov robiť rukojemníkov nekompetentných úradníkov odtrhnutých od reality. V tomto období sa ukázal nenahraditeľný význam samospráv, ktoré zabezpečili 95 % činnosti a materiálu (okrem Ag testov) pre zvládnutie testovania. A čoho sme sa od úradníkov dočkali? Dozvedeli sme sa, že sme leniví starostovia...atď. Pravdou je, že v súčasnej dobe je jediným garantom normálneho fungovania štátu práve samospráva, starostky, starostovia, primátorky a primátori. Chcel by som sa všetkým mojím kolegom poďakovať za to, že naša spoločná spolupráca a koordinácia je pre občanov našich obcí a miest zárukou bezpečia a funkčnosti systému. Kolegovia ešte raz ďakujem a samozrejme ďakujem aj všetkým zamestnancom obcí a miest, na ktorých sa zabúda.
Aká najväčšia výzva čaká v tomto roku na vašu obec a jej obyvateľov?
Opäť je to zvládnutie opatrení spojených s COVIDOM. Všetci sme už unavení. Namiesto toho, aby obce riešili svoj rozvoj a zlepšovanie životných podmienok pre občanov, dennodenne riešia chaotické a nekompetentné rozhodnutia úradníkov. Vzhľadom na to, že samospráva ukázala svoju pružnosť a funkčnosť je na ňu presúvaných stále viac a viac povinnosti spojených s realizáciou protipademických opatrení a musím povedať bez adekvátnej finančnej náhrady. My štatutári samospráv si veľmi dobre uvedomujeme, že jediný, na kom záleží je občan, lebo občan vlastní štát, občan vlastní samosprávu, občan nám dáva vo voľbách mandát, v jeho mene spravujeme (nevládneme) náš spoločný majetok. My si uvedomujeme, že keď od občana niečo potrebujeme, musíme ho poprosiť a vysvetliť mu čo chceme. Nemôžeme mu nadávať, vyhrážať sa, urážať ho. My s občanmi žijeme na jednej ulici, v jednej obci, v jednej komunite a chceme tam žiť aj vtedy, keď od občanov už nedostaneme mandát na spravovanie obce. A toto je asi najväčšia výzva aj pre mňa, konať tak, aby som so vzpriamenou hlavou mohol prejsť po mojej rodnej obci a ľudia mi odzdravili na môj pozdrav.
Čaká nás všetkých mimoriadne náročný rok. Ako sa naň pozeráte a čo odporúčate spoluobčanom ako dobrý nástroj na zvládanie prekážok?
Vieru. Vieru v lepšie časy, lebo určite prídu. Vieru, že opäť sa s rodinou a priateľmi stretneme na guláške, na Fašiangovej zábave, na Hasičskom plese, na Dni detí, na Dni matiek, na Vianočnom punči pri kaplnke. Musíme spolu držať, musíme si navzájom pomáhať, musíme konať dobro a ono to príde. Ja tomu verím. A samozrejme všetkým nám prajem, aby sa to naplnilo čím skôr.
