Na použitie toho obľúbeného Hellerovho citátu ma inšpirovala neskutočná necitlivosť niektorých bytčianskych obyvateľov. Tí si totiž skracujú cestu pri pošte krížom cez trávnik a pomedzi stromy. Cestička v tráve je už prešľapaná, zelený porast zničený, ale vzdialenosť sa tým v žiadnom prípade neskrátila. Takýto chodec si totiž cestu musí predierať pomedzi konáre stromov, takže časový úsek, ktorý človek strávi chôdzou na tomto úseku, sa predĺži. V záujme skracovania vzdialeností, ktoré vyžaduje doba, sme však schopní za tri mesiace prešľapať chodník v tráve a zničiť niekoľko ihličnanov. Niečo podobné sa deje aj na iných miestach mesta. Napríklad na židovskom cintoríne. Bohužiaľ, niektorí z nás si svoje okolie nevážia, čo je škoda. Možno by stálo za to zastaviť sa a porozmýšľať, či denno-denný zhon za to skutočne stojí.
