V decembri dostal za transparentnosť cenu Jána Kuciaka od americkej ambasády na Slovensku. Pred pár dňami zase ocenenie Biela vrana, ktorú tretí sektor udeľuje ľuďom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť. Bytčan Jaroslav Macek je predsedom Okresného súdu v Žiline, kde vybudoval Register partnerov verejného sektora.
Čo pre vás znamenajú tieto ocenenia?
– Obidve ocenenia majú spoločného menovateľa v tom, že súvisia s vybudovaním a vedením registra partnerov verejného sektora. Takto bolo ich udelenie odôvodnené. Má ísť o ocenenie za prácu dlhodobejšieho charakteru, súvisiacu práve s vytvorením tohto registra, ktorý slúži na stransparentnenie obchodovania štátu s inými subjektmi. Tento register má celoslovenskú pôsobnosť a sídli v Žiline.
Aký je jeho praktický význam?
– Ten je v tom, že sa v ňom zhromažďujú údaje o zapísaných osobách a tie slúžia na to, aby sme si vedeli pozrieť, kto profituje z obchodov a transakcii s verejnou sférou.
Ako to v praxi funguje?
– Pri zmluvách, ktoré dosahujú väčší objem, teda takých, pri ktorých je plnenie jednorazovo 100-tisíc eur a viac, je povinnosť verejného orgánu, ktorý uzatvára zmluvu, preveriť, či subjekt, ktorý vystupuje ako partner, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Ak nie je, tak by k uzatvoreniu takej zmluvy nemalo dôjsť. Ak by k uzatvoreniu zmluvy došlo bez toho, aby bol tento subjekt zapísaný v tomto registri partnerov verejného sektora, tak to má za následok vznik priestupkovej zodpovednosti toho úradníka, ktorý takú zmluvu uzatvoril.

Čo konkrétne sa do registra zapisuje?
– V registri sú zapísané základné identifikačné údaje o každom subjekte a okrem toho je tam zapísané, kto je konečný užívateľ výhod spoločnosti, pričom povinne sú zverejňované aj takzvané verifikačné dokumenty, ktoré hovoria o tom, ako bol tento konečný užívateľ výhod zistený.
Aký to má v praxi význam?
– Dnes presne vieme, kto na obchode so štátom v skutočnosti profituje. Na základe tohto registra chceme vedieť, kto presne je za ktorým obchodom ako reálny užívateľ. Aby sme videli, či tam nie je prípadný konflikt záujmov pri uzatváraní zmlúv, či niekto nie je zvýhodňovaný. A priori nie je to o tom, že chceme vylúčiť príbuzných politikov, alebo úradníkov z obchodovania so štátom. Len to chceme vedieť a na základe tejto informácie si vieme dať pozor na to, či obchod prebehol za štandardných podmienok, či nebol niekto zvýhodňovaný, či je férová cena, atď.
Znamená to teda vylúčenie schránkových firiem registrovaných v daňových rajoch z verejného obstarávania?
– V podstate takéto spoločnosti môžu obchodovať, len musia odhaliť, kto za nimi v skutočnosti stojí.
Podarilo sa vďaka registru zastaviť pochybné obchody?
– My samotné obchody nekontrolujeme. My máme na starosti vedenie toho registra a zabezpečenie, aby v registri boli zapísané správne údaje. Čiže preverujeme, či má spoločnosť v registri zapísaných skutočných vlastníkov. Doterajší praktický výsledok je v tom, že spoločnosti, ktoré neboli ochotné zverejniť svoju vlastnícku štruktúru, sú automaticky vylúčené z obchodovania so štátom. Niektoré spoločnosti sa aj zapísali a následne sa vymazali, čo môže byť aj psychologický efekt tých konaní, ktoré sa tu na súde viedli. Teda, že neboli ochotné podstupovať preverenie našim súdom a radšej sa vzdali obchodovania so štátom. Čo je nakoniec dobre, keďže do obchodných vzťahov so štátom vstupujú tie spoločnosti, ktoré sú transparentné.

Od kedy ste na čele súdu?
– Od roku 2016. Predtým som ho viedol aj v rokoch 2011 – 2012.
