„Autizmus je najťažším postihnutím. Medicínsky sa nedá liečiť a jedinou terapiou, ktorá môže takto postihnutým deťom pomôcť, je výchovno-vzdelávací proces založený na individuálnom prístupe, pretože každé dieťa je na inom stupni vývoja,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Základnej školy v Lopušných Pažitiach Anna Šeligová. Práve v tejto obci skončil Projekt pokusného overovania vzdelávania autistických detí v podmienkach málotriednej základnej školy. Aj napriek tomu, že bol vyhodnotený ako úspešný a kompetentní odborníci sa o ňom vyjadrovali v superlatívoch, nedočkal sa pokračovania. Vykonané, zapísané, odložené.
Podnet na vznik špeciálnej autistickej triedy vyšiel z pedagogicko-psychologickej poradne v Kysuckom Novom Meste. V spolupráci s vtedajším odborom školstva okresného úradu a Štátnym pedagogickým ústavom v Bratislave vznikol projekt, ktorý mal za úlohu overiť vzdelávanie autistických detí vo vidieckom prostredí. Autisti podráždene reagujú na akékoľvek zmeny a rušivé momenty, preto bolo toto prostredie vyhovujúcejšie ako mestské. V roku 2000 nastúpili do tamojšej základnej školy štyri deti a každé z nich malo svoju učiteľku. V tomto školskom roku projekt končí s rovnakým počtom učiteliek a šiestimi deťmi. „Autistická trieda bola súčasťou Základnej školy v Lopušných Pažitiach, ktorá teraz patrí pod obec. Chodili sem deti do ročníkov 1 - 4. Z roka na rok sa nám však hlási stále menej prvákov. Na budúci školský rok, napríklad, len jeden a prognóza je taká, že najbližších 10 rokov by sme mali veľmi málo žiakov. Preto sme nútení školu zatvoriť. Chceli sme však špeciálnu časť školy zachovať s tým, aby krajský úrad prebral na seba zriaďovateľskú funkciu, pretože obec financie na chod školy nemá. Ten má špeciálnu školu na Vojtaššákovej ulici v Žiline a nechce v regióne otvárať, respektíve zachovávať ďalšiu. Preto sa s našou základnou školou ruší aj špeciálna,“ hovorí starosta obce Lopušné Pažite Milan Zmeček. Rodičia autistických detí, ktoré túto školu ešte v tomto školskom roku navštevujú, majú teda teraz na výber: buď budú dieťa voziť do Žiliny, kde však bude v triede oveľa viac detí a aj s iným postihnutím, alebo požiadať školu v mieste bydliska, aby takéto dieťa prijala. Školy sa však, prirodzene, obávajú, pretože skúsenosti so špeciálnym vzdelávaním nemajú a aj prijatie špeciálneho pedagóga pre autistu by im spôsobovalo určité komplikácie. Podľa slov A. Šeligovej, ak sa autistické dieťa vychovávalo a vzdelávalo v prostredí aké mu vytvorili v Lopušných Pažitiach, pobyt inde a s viacerými deťmi bude znamenať veľký krok späť. Za overeným projektom by mala nasledovať druhá etapa, ktorú si po päťročných skúsenostiach vedia v obci predstaviť aj pripraviť. „Autistická trieda mala obrovský význam. Deti získali mnoho zručností, ktoré môžu využívať v bežnom živote a ak nebudú pokračovať takým systémom ako doteraz, naša práca vyjde nazmar,“ pokračuje A. Šeligová. Všetko ale začína a končí pri financiách. Dva milióny na prevádzku špeciálnej školy obec so 400 obyvateľmi nedokáže zabezpečiť ani pri najlepšej vôli.