KUNERAD. Po nevyhnutných záchranných prácach a stavebných zásahoch v požiarmi zdevastovanom zámku Kunerad sa jeho noví majitelia s chuťou pustili aj do prvých krokov na oživenie zámockého parku.
Spolu s niekdajším honosným poľovníckym sídlom aristokracie Škottovci získali aj 66-tisíc metrov štvorcových pozemkov. Malá časť z nich je les. Zvyšok tvorí park s 511 stromami, ktorý je z veľkej časti dokonca vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a kúpeľné územie.
Podľa slov Jany Škottovej bol park podobne ako zámok dlhé roky zanedbávaný a jeho krásu postupne prekryla náletová zeleň.
„Kým začneme s citlivým plánovaním obnovy tohto jedinečného parku, potrebovali sme zistiť, čo vzácne v ňom treba zachovať, aké dreviny sa tam nachádzajú a v akom sú stave. A tak sme začali dendrologickým prieskumom. Počas posledných mesiacov roku 2020 ste mohli v okolí zámku stretnúť tím odborníkov, ktorí merali a skúmali každý jeden strom, aby určili ich veľkosť, druh, hodnotu a zdravie,“ priblížila prvé práce na obnovení parku pri zámku grófa Mikuláša Balleströma z roku 1916.
Podotkla, že v archívoch, ani na Pamiatkovom úrade sa o zámockého parku nenachádzali žiadne záznamy. Podľa dobových fotografií však vedia, že v bezprostrednej blízkosti zámku sa nachádzali len dve dnes už dvestoročné lipy.
Nad Kuneradským zámkom bola až po hranicu lesa len prírodná lúka. Pod objektom zase nechala grófska rodina vysadiť niekoľko ovocných stromov, ktoré zásobovali zámok čerstvým ovocím a ktoré ešte aj dnes rodia.
V povojnovom období, keď sa zámok zmenil na liečebňu, prešiel aj park rôznymi premenami. Vybudovali sa chodníky pre kúpeľných hostí, v zalesnenej časti bola dokonca odpočiváreň s ležadlami na liečenie pacientov s tuberkulózou a pľúcnymi chorobami. Čistota vzduchu v okolí zámku bola vtedy pokladaná za jednu z najlepších v Európe.
Dnes vyžaduje park nevyhnutné zásahy. „V parku sa nachádza niekoľko vzácnych stromových jedincov vrátane dvestoročných líp. Niektoré sú napadnuté škodcami a ich odstránenie šetrným a ekologickým spôsobom môže trvať viac ako rok. Taktiež treba odstrániť náletovú zeleň, aby nebrala živiny vzácnejším jedincom a dalo sa po parku opäť pohybovať. Asi najväčším rozhodnutím bude budúcnosť smrekovej aleje nachádzajúcej sa priamo pod zámkom. Jej výsadba v 70-tych rokoch bola pre tento terén a klimatické pomery úplne nevhodná a aj keď už smreky svojou výškou prerástli samotný zámok, ich korene nie sú dostatočne hlboké, aby ich nadzemnú časť dlhodobo pri väčšom vetre udržali. Ohrozujú tým nielen zámok, ale aj ľudí, ktorí sa v jeho okolí pohybujú,“ upozorňuje Jana Škottová.
Súvisiaci článok FOTO: Pozrite si výhľady z rozhľadne v Divinke a neskutočnú zimnú idylku Čítajte Naznačila, že v najbližších týždňoch výsledky prieskumu premenia na plán obnovy zelene v parku.
„Už budúce leto by sme tak mohli začať aspoň s nevyhnutnou údržbou. Architektonická štúdia parku, ktorá bude zohľadňovať jeho budúce využitie, chodníky, údržbu prípadne výsadbu novej zelene príde na rad až niekedy v budúcnosti.“
