TERCHOVÁ. Štefanová je bývalá pastierska osada vo Vrátnej doline, ktorá sa rozprestiera pod masívom Boboty a Veľkým Rozsutcom. Už v predvojnových rokoch ju hojne navštevovali slovenskí i moravskí turisti - lyžiari. Od nich sa dalo "čo-to odkukať z lyžiarskeho kumštu" i zaopatriť si základné lyžiarske vybavenie. Takto si podľa zástupcu starostu Terchovej Mariána Zajaca zaspomínal Vladimír Križo v 90. rokoch minulého storočia na začiatky lyžovania v rodisku Juraja Jánošíka.
Pri kolíske lyžovania v Terchovej stáli vtedajší četníci, lesní robotníci a učitelia. "Ich príklad však začali čoskoro nasledovať i miestni občania. Propagátormi lyžovačiek sa stali tiež mladí chlapci, ktorí sa vrátili z vojenskej činnej služby. Prevažná väčšina z nich slúžila v horských plukoch, kde museli absolvovať náročný lyžiarsky výcvik. Vernosť lyžiam nezradili ani po vyzlečení 'mundúru'," pripomenul Križo na stránkach Terchovských novín.
Lyže sa podľa Zajaca začali postupne rozširovať po terchovských osadách v každej doline a používala ich najmä mladšia generácia. "Využívala dobré podmienky na miestach, kde sa od jari do jesene oralo, sadilo, sialo, kosilo i pásol dobytok. Avšak v zime bol terén s medzami ideálny na spúšťanie sa na lyžiach. Najčastejšie takzvaným 'šúsom', teda čo najpriamejšie a najrýchlejšie k miestu určenému ako cieľ, kde sa ostro brzdilo. Samozrejme, hovoríme o dobe, keď ešte neexistovali žiadne vleky a lanovky. Trate si deti a mládež museli spoločne prešliapať i vyšliapať. Lyží bolo menej ako záujemcov, tak sa museli požičiavať, aby sa ušlo každému, kto chcel lyžiarske dobrodružstvo zažiť," opísal Zajac začiatky lyžovania sa terchovskej mládeže.
Nadšeným propagátorom zjazdového lyžovania bol miestny rodák Ondrej Cingel. "Profesionálne sa síce venoval zápasníctvu, v zimných mesiacoch sa však intenzívne lyžoval. Lyžiarske kúsky predvádzal na strmých svahoch Oblazu, ktorý bol v tom čase pasienkom bez dnešného porastu. Nemožno opomenúť ani Františka Baláta staršieho zo Štefanovej, ktorý už pred druhou svetovou vojnou robil lyžiarskeho sprievodcu po Malej Fatre. V roku 1939 založili miestni nadšenci odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý zanikol v roku 1942," uviedol zástupca terchovského starostu.
"V očiach mnohých dospelých však z lyžovania pretrvával strach a obavy, čoho ilustráciou je historka z jednej zimnej nedele. Na otázku rodičov, kde je brat Jožko, odpovedal najmladší súrodenec, že je na Vŕškoch a spúšťa sa na lyžiach. Na to mu rodičia povedali, aby išiel za Jožkom a odkázal mu od nich, aby to nerobil. Lebo, keď sa zabije, uvidí, ako doma dostane," dodal s úsmevom Zajac.
