Juraj Poliak pracoval v najväčších slovenských divadlách, urobil výstavu bábok v Rosenfeldovom paláci, stálu expozíciu streleckých terčov v Múzeu mincí a medailí v Kremnici a chystá stálu expozíciu drotárstva v Považskom múzeu. Je toho ešte oveľa viac. Kvôli korone bol však trištvrte roka zatvorený vo svojom ateliéri a denno-denne maľovať.
Ste viac výtvarník, alebo scénograf?
- Neriešim to, ale predstavujem sa ako výtvarník, nie ako scénograf. Nie je to však zvyčajné, že výtvarník robí na viacerých disciplínach. Okrem voľnej tvorby spolupracujem s režisérmi ako scénograf. No a potom je tu ešte výstavníctvo. Tvorba expozícií – to je tiež zaujímavá disciplína. Napríklad stála expozícia bábok je nainštalovaná v Rosenfeldovom paláci v Žiline. Otvorili sme ju pred zhruba dvomi rokmi. Takže sa venujem všetkým trom disciplínam.
Kde všade si človek môže pozrieť vaše výstavy?
- Najnovšie sme otvorili stálu expozíciu v Kremnici. Použil som tam napríklad UV svetlo, - luminu. Založená je na tom, že zasvietite UV baterkou na špeciálnu farbu, ktorú inak nevidno a ktorá odráža UV svetlo. Vtedy sa vám zjaví obraz. Každý návštevník dostane baterku a v po stenách expozície hľadá obrazy a texty. Tým, že je ochotný hľadať, a zapojí sa do hry, tak sa dozvie veľa vecí. Lumina sa používala v 80-tych rokoch najmä v bábkovom divadle. Teraz už menej.
Kňaz a včelár Marek Mucha: Život včiel je jedna obeta Čítajte Robili ste, okrem bábok v Rosenfeldovom paláci, aj výstavy niekde v Žiline?
- Momentálne začínam robiť expozícii drotárstva pre Považské múzeum. Je tam výstava drotárstva už roky nainštalovaná, ale celé to idem robiť nanovo. V zásade tam budú vystavené drotárske predmety, ale chcem sa na to pozrieť z úplne iného uhla pohľadu. Z pohľadu človeka. Chcem zachytiť človečinu. Prečo tí chlapi išli ďaleko za hranice, čo tam zažili, ako sa tam mali, ako sa vrátili. Niektorí chudobní, iní veľmi bohatí. Tie predmety sa môžu páčiť niekomu viac, inému menej. Ale mňa zaujíma celá tá drotárska komunita, čo všetko je za tým. Prečo chlap z Veľkého Rovného, ktorý vedel len rovňanské nárečie, sa našiel až v Mexiku, alebo pri Afganských hraniciach v meste Buchara. Človek z Veľkého Rovného si založil dielňu na hodvábnej ceste. Keď sa na to pozriete touto optikou, tak dostanete úplne nový pohľad aj na ten samotný vystavený predmet. Samozrejme, som trošku ovplyvnený aj tým divadlom. Iným uvažovaním. Divadlo ponúka hrozne veľa prostriedkov, ktoré sa dajú využiť.
Juraj Poliak a Miriam Síkorová, podel výstavy v PGU. (zdroj: Juraj Poliak)V rámci prípravy ste museli asi najviac študovať.
- Mám rád históriu. Baví ma študovať a vzdelávať sa. Z Považského múzea mi dali veľmi veľa materiálov. Majú to veľmi dobre spracované. Takto dobre spracované libreto som ešte nedostal. Ale čo je dôležité, nedostal som ani zadanie. Dali mi úplnú slobodu. Uvedomujú si že majú po tých rokoch už svoj stereotyp a potrebujú na túto tému úplne nový pohľad. Dúfam, že ho dokážem ponúknuť.
Kedy sa na výstavu môžeme tešiť?
- Uvidím, kedy to bude hotové, je to dlhý proces. Mám už niektoré prvé šialené nápady. Ale ja nezvyknem hneď prvé nápady zrealizovať. Zahodím ich možno aj sto, kým nájdem vhodný.
V Považskej galérii umenia chystáte svoju samostatnú výstavu.
