Kňažskú službu Mareka Muchu z Rajca pred štyrmi rokmi poznačila choroba. Rakovina zásadne nabúrala plány, ovplyvnila pastoráciu mladého duchovného a ešte viac ho prinútila premýšľať o hodnotách, povolaní a mieste v Božom poriadku. Dnes 42-ročný kňaz sa viac primkol k rodine a svoju energiu vložil aj do výchovy k včelárstvu. Ešte stále s údivom sleduje spoločenský život včiel, ich vzájomnú komunikáciu a ako vraví, obetu, ktorú robia pre spoločenstvo. V Bioklimatickom parku Drienová pri Rajci je vybudovaný apidomček - vyvýšený drevený objekt, ktorý umožňuje návštevníkom relaxovať pri včelích úľoch. Do neho prichádzajú žiaci i ďalší záujemcovia, ktorým rozpráva o fascinujúcom svete včiel.
Za akých okolností sa dozvedeli, že máte rakovinu?
Bol som v plnom pracovnom nasadení v kňažskej službe. Dlhšie ma pobolievalo brucho na pravej strane, ale nevenoval som tomu pozornosť. No jeden večer mi bolo zle a bolesť neustávala. Na pohotovosti mi povedali, že to vyzerá na slepé črevo.
Operácia však trvala dlhšie. Lekár mi po niekoľkých dňoch oznámil, že išlo o raritnú formu – mucinózny karcinóm, ktorý bol prichytený na slepom čreve. Dozvedel som sa, že bude treba urobiť ďalšie operácie. Bolo to pre mňa šokujúce. Cítil som sa síce vynikajúco.
No keď mi povedali, že to nie je len nejaký nezhubný nádor, tak to ma zaskočilo. Bál som sa, ako to poviem mame a rodine, toto bolo pre mňa náročné.
Koľko operácii ste od vtedy podstúpili?
V roku 2017 bolo potrebné urobiť reoperáciu, pretože keď ma operovali po prvýkrát, lekári neboli pripravení, že nájdu karcinóm. Potom som mal tri roky pokoj. Začiatkom tohto roka som si našiel hrčku pod rebrovým oblúkom a bola potrebná ďalšia operácia. Len pred mesiacom som bol na tretej.

Zdá sa, že ste v dobrej kondícii...
Snažím sa sústrediť svoju pozornosť na niečo iné, ako je choroba.
Nie je dôležité, koľko ešte budem žiť a koľko času mi Pán Boh daruje, ale ako ten čas prežijem. Snažím sa využiť čas, ktorý mám, na vzťahy, na budovanie spoločenstva, komunity, robiť dobré pre prírodu, pre život a pre budúcnosť nielen moju, ale aj iných.
Ako choroba zasiahla do vášho profesionálneho života a kňažskej služby?
Otec biskup mi dal čas na zotavenie sa. Robím výpomocného duchovného v Domaniži a fungujem len do takej miery, do akej vládzem. Mnohí moji farníci ma sprevádzajú svojou modlitbou a je to veľmi krásne.
Keď za mnou prichádzajú ľudia, ktorí majú podobné ťažkosti a sú zlomení nejakou životnou bolesťou a chorobou, tak im poviem, že bojujem aj ja. Vysvetľujem im, že Pán Boh aj najväčšie zlo vie obrátiť na dobro a s touto myšlienkou žijem.
Nemám problém o chorobe rozprávať a vnímam to aj ako kazateľskú príležitosť prihovoriť sa nielen s príbehom, ktorý som niekde počul, ale s príbehom, ktorý žijem, ktorý sa ma dotýka. Pánu Bohu niekedy ďakujem, že mi to otvorilo oči, ukázalo, kde sú priateľstvá a kde nie a kde mám investovať viac energie.
Budete počas Vianoc slúžiť sväté omše?