Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Staručkej budove, no najmä neudržiavanému okoliu stanice a nedôstojnému podchodu, nikto nepovie inak, ako hanba Žiliny.
Vstupná brána do krajského mesta napriek mnohým výzvam a iniciatívam zostáva v stave, aký nikto nechce.
A nič sa nezmení ani po dokončení železničného megaprojektu, ktorý sa v týchto dňoch rozbieha. Brusel síce naleje peniaze do koľajníc a nástupíšť, no už nie do staničnej budovy.
Prečítajte si tiež Mesto čistí Žilinu od bilboardov a nelegálnych reklamných zariadení Čítajte Cestujúci, ktorí využívajú priestory žilinskej železničnej stanice, sa dožadujú komfortu a služieb, ktoré patria do 21. storočia.
O tom, že budova si vyžaduje stavebné úpravy, sa presvedčil aj minister dopravy Andrej Doležal.
„Bol som tam minulý rok, keď boli Majstrovstvá sveta v hokeji v Ostrave hráčov do dvadsať rokov. Prechádzal som si stanicu, dal som si tam pivo, viem v akom je stave. Železnice SR nemajú prostriedky na to, aby odstraňovali trvalé obmedzenia traťovej rýchlosti, kde vlak na južnej trase chodí rýchlosťou 30 km/h, nieto ešte, aby mali financie na rekonštrukciu staničných budov,“ zdôvodňoval minister dopravy, prečo je nielen žilinská stanica v stave, ktorý nie je hodný dnešnej doby.
Tlak zo strany mesta
Napriek tomu, že železnice chystajú v Žiline veľkú modernizáciu železničnej infraštruktúry za 323 miliónov eur, na rekonštrukciu železničnej stanice peniaze použiť nemôžu.
Stav staničnej budovy od architekta Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku, ktorá vznikala v časoch druhej svetovej vojny, sa už dlhodobo nepáči ani žilinskej samospráve. Iniciatívu vzali do vlastných rúk.
Samospráva mesta Žilina teraz tlačí na vedenie Železníc Slovenskej republiky, aby pripravili aspoň štúdiu obnovy stanice a verejného priestoru v jej blízkosti. To je podľa žilinského primátora úloha číslo jeden. Financovanie zámeru už Peter Fiabáne nevníma ako neriešiteľný problém.
„Začneme proces rekonštrukcie riešiť v konkrétnych krokoch. Najprv to bude štúdia, potom sa budeme baviť o možnostiach financovania. Jedna alternatíva je, ak budeme úspešní v Európskom hlavom meste kultúry, budeme to hľadať aj tam. Ale na druhej strane my môžeme tie peniaze hľadať aj inde. Môžeme ich združovať, môžeme vytvárať partnerstvá.“
