V piatok 27. novembra navždy opustil naše rady priateľ ľudí, milovník múzy, majster dláta i ceruzky, monumentu i miniatúry – akademický sochár Štefan Pelikán zo Žiliny.
Vyštudoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Jeho tvorivo bohatá pozemská púť umelca mu dopriala dovidieť svet z výšky 85-tich letokruhov. Mnoho priateľov a známych, celý rodinný kruh sme sa ešte nedávno zišli na oslave jeho okrúhlych narodenín v Lietavskej Lúčke, kde majster býval i tvoril vo svojom ateliéri.
Štefan Pelikán sa narodil v tvorivom znamení – vodnára 16. 2.1935 v Lietavskej Lúčke pri Žiline. Ako sme ho všetci poznali – veľmi rád sa rozprával s ľuďmi, ale oficiálne fóra nevyhľadával, bol zástancom toho, že za výtvarníka musia rozprávať jeho ruky. Na svojich dielach pracoval stále, až do posledného dychu a zanechal po sebe širokú paletu vrcholnej tvorby.
V jeho ranom detstve si pedagógovia povšimli nevšednú zručnosť chlapca, a tak sa dostal do českej strednej keramickej školy v Tepliciach. No ani tu neprehliadli jeho silný talent. Na ministerskú výnimku – ešte bez maturity – bol odporúčaný už v predstihu ďalej.
Problémom bolo, že povestnú školu absolvoval v päťdesiatych rokoch a vybral si pre svoju záverečnú prácu podobizeň Jozefa Gabčíka, žilinského výsadkára, ktorý bol v Čechách jedným z atentátnikov na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha počas vojny. Komunisti neuznávali Londýn a západný odboj, a tak každý, kto k nemu akokoľvek inklinoval – bol nepohodlný.
Nakoniec to ale neuveriteľne ustál, školu dokončil, no prišlo dvadsaťročné moratórium na jeho prácu i napriek tomu, že študoval pod vedením majstrov Jana Laudu, Maxa Švabinského, či svetoznámeho výtvarník a pedagóga, profesora Otakar Španiela.
No svojho času mohol len aranžovať výklady. Potom sa však všetko zmenilo, prehrmelo, jeho práca začala byť žiadaná a vystavovaná doma i v zahraničí. A tak busta jeho hrdinského paragána Jozefa Gabčíka, rodáka z Poluvsia – je dnes vystavená pod autorstvom pána Pelikána pred žilinským 5. plukom špeciálneho určenia v životnej veľkosti.
Majster Pelikán sa počas života venoval sakrálnej i svetskej tvorbe, mierovej i vojnovej. Práve tak i odboju, Slovenskému národnému povstaniu, slovenským, ukrajinským, ale najmä partizánom z Francúzska, ktorí bojovali za nás pri Strečne.
Na základe jeho práce vznikla po demokracii pekná družba s preživšími francúzskymi odbojármi pod vedením plukovníka Georga de Lannuriena – založil Klub priateľov Francúzska a Slovenska. Umelec ich mnohých portrétne stvárnil, vystavoval doma i v zahraničí a dnes tvoria ilustráciu novej knihy Vladimíra Fraňa a Pavla Vítka Okamihy vzdoru. Na základnej škole v Žiline – Hájiku visí aj jeho autorský pamätný reliéf veliteľa – syna francúzskeho národa Lannuriena.
Neskôr pracoval a veľa vystavoval pod motívom vojny, do života sa mi ako chlapcovi vštepila príhoda, keď Nemci vypálili ich chalupu a rodina musela utiecť do horárne a bývať u starého otca, kde sa stretol aj s ukrajinskými partizánmi.
Majster Pelikán, utvoril za svoj život nesmerne spektrum výtvarných diel najvyššieho umeleckého formátu. Posledným je medený reliéf odhalený v Kremnici a pamätná tabuľa povstaleckého vojaka Jána Hrušku a Paraskovje Šovčokovovej, ktorí boli umučení. Vyšla o ňom aj autobiografická kniha od Fedora Mikoviča.
V zahraničí na stážach i výstavách strávil nemálo času. Absolvoval vyše šesťdesiat výstav doma a dvadsať v zahraničí – Francúzsko, Rusko, aj inde. Venoval sa veľmi aj krajinomaľbe, na najviac sa mu páči naša príroda.
Vlastní neskutočné množstvo ocenení. Dodnes je veľmi aktívnym členom mnohých spolkov. Je držiteľom pamätnej medaily M. R. Štefánika, Ceny Európskej únie umenia a mnoho iných. Vojenská podporná nadácia ho nedávno ocenila Čestným uznaním „za celoživotný umelecký prínos k podpore historického povedomia o protifašistickom odboji z obdobie druhej svetovej vojny“..
Ateliér v Lietavskej Lúčke nikdy nezanikne v našich spomienkach a vždy sa bude pomyselne ozývať tepaním, sekaním – kameň, drevo, kov – sochy a či reliéfy od nášho Števka.
Česť jeho pamiatke a ten najkrajší ateliér v umeleckom nebi.
