Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Michaela Zakuťanská: Vyhodila som smartpohone, lebo chcel o mne veľa vedieť

Autorka hry Sám sebe sám Michaela Zakuťanská o nástrahách doby.

Michaela Zakuťanská (1987) je považovaná za autorku s originálnym štýlom a nekompromisným, no humorne ladeným pohľadom na súčasný svet v spoločenských súvislostiach. Michaela Zakuťanská (1987) je považovaná za autorku s originálnym štýlom a nekompromisným, no humorne ladeným pohľadom na súčasný svet v spoločenských súvislostiach. (Zdroj: Archív M. Zakuťanskej)

Michaela Zakuťanská (1987), jedna z najmladšej generácie slovenských dramatikov a dramatičiek, spoluzakladateľka nezávislého Prešovského národného divadla, napísala pre Mestské divadlo Žilina hru Sám sebe sám, ktorá bude mať svetovú premiéru nečakane naživo, už v piatok 4. decembra v réžii českého divadelného režiséra Jiřího Pokorného. Hra sa odohráva v blízkej budúcnosti v roku 2030 vo viacgeneračnej rodine a hovorí o strete generácií, ktorý môže byť medzigeneračným dialógom, ale aj tvrdým stretom odlišných pohľadov na život a hodnoty. Snahou nadviazať organické vzťahy vo virtuálnej realite. Túžbou po ľudskom teple. Viac o téme hry, o nástrahách digitálnych a sociálnych médií a o živote vôbec sme sa porozprávali so samotnou autorkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Akým spôsobom píšeš? Čo stálo na začiatku písania textu Sám sebe sám – téma, individuálne charaktery, konkrétna situácia, nezodpovedaná otázka...?

– Na začiatku písania Sám sebe sám som chcela napísať hru, ktorú by režisér, ktorého som dovtedy nepoznala a umelecký súbor divadla, so svojou dynamikou a dramaturgiou s chuťou naštudovali. Tiež chcem hovoriť o témach zo súčasnosti, ktoré budú rezonovať v divákovi ešte večer v posteli a vzbudia v ňom znepokojivé otázky. Tak možno trochu starosvetsky sme si s režisérom Jirkom Pokorným začali písať listy, v ktorých sme si navzájom definovali, čo nás na divadle baví, aké témy nás zaujímajú a trápia, ako vnímame dobrý dramatický text. Po jednom z týchto listov prišiel moment, keď do seba všetko zapadlo a vedela som, ako bude vyzerať hra Sám sebe sám.

Skryť Vypnúť reklamu

Začali ste si s režisérom Jirkom Pokorným písať listy? Viem, že nie si na sociálnych sieťach, myslíš tým „naozajstné“ listy nie mejly?

– Áno, naozajstné listy. Nechcela som si k téme hry s Jirkom telefonovať, pretože som sa chcela k myšlienkam vracať, viackrát si ich prečítať a nedezinterpetovať myšlienky z toho, ako si ich pamätám z telefonátu. Písanie mailov je rýchle, často nedomyslené, vyrušované inými otvorenými oknami v počítači, zatiaľ kým človek píše rukou, dlhšie uvažuje nad tým, ako svoje myšlienky poskladá do viet.

Ako by si pomenovala ústrednú témy hry Sám sebe sám?

– Ako hľadanie súčasného človeka. Človeka, ktorý túži nájsť svoje miesto v rodine, vo svete ľudí, v pracovnom živote, strhávaný ambíciami zabúda na prapodstatu vzťahov a ľudského bytia, zabúda na rozhovor, ozajstný vzájomný kontakt a na miesto hlbokých vzťahov voči druhým, aj voči sebe samému, tvorí vzťahy instantné. Je to hra o nástrahách prepadnutia digitálnej komunikácii, medzigeneračnom neporozumení či neochote vidieť, počuť a počúvať.

Skryť Vypnúť reklamu

Máš naozaj pocit, že väčšina vzťahov, ktoré dnes tvoríme, sú instatné? Ako sa to dá zlomiť?

– Ľudstvo stále a dookola rieši to isté. Momentálne aj v súvislosti s koronou je tvorba živých medziľudských vzťahov pozastavená a náhradou sú vzťahy virtuálne. Mňa tento koniec kontaktu živých bytostí desí. Nedokážem sa s tým stotožniť. Zlomiť to môže len každý v sebe a táto pasivita za počítačom je pohodlná. Aj ja si čítam blbosti na nete a neurobím veci v záhrade a doma, lebo som lenivejšia a lenivejšia. Je to môj vlastný boj so sebou samou. Šoltésová v próze Moje deti vysvetľuje synovi, ako sa stať dobrým. Vraví mu, že je to veľmi ťažké, ale musí bojovať sám so sebou, musí vytrhať zo seba tú burinu, tie zárodky zla a nechať vo vnútri rásť len to dobré. Ona sama, hoci je dospelá, musí celý život bojovať s tým, aby zostala dobrá. Každý musí začať od seba, musí začať zjednodušovať svoj život, tvoriť poctivé živé vzťahy s partnerom, deťmi, rodinou, priateľmi, trhať tú burinu, lebo inak ho premrhá, nestihne žiť, bude stále prežívať len v blízkej budúcnosti, očakávaní toho, čo bude, čo sa stane, nejaký úspech, niečo super. Tá blízka budúcnosť sa zrazu začala stávať prítomnosťou a to je veľmi nebezpečné. Spoločnosť prestala mať dlhodobú víziu a spoločný cieľ, všetko je zakliate v tej čudnej blízkej budúcnosti, ktorá predbehla prítomnosť. Treba sa zastaviť a pozrieť sa na decko, ako vyzerá, čo robí, rozprávať sa s ním, ísť do lesa, uvedomiť si strom pred oknom, aj toho vtáčika, pozrieť sa mužovi do očí, pohladkať babku, nekupovať jej nové termoponožky, ale naučiť sa od nej robiť pirohy, zaspievať jej.

Súvisiaci článok Kristína Sihelská: Divadlo má moc liečiť a pomáhať Čítajte 

Utiekaš sa do minulosti. Tá medzigeneračná priepasť je obrovská, akoby sme zažívali posledný kontakt s dobou, keď záležalo na ľudskom dotyku, priamej komunikácii. V tvojej hre tento starý svet predstavuje babička, ktorá si stále spieva. Sama si povedala, že ti je ľúto, že sa z našich životov vytratil spev, ktorý kedysi tvoril podstatnú súčasť každodenného života. Za čím všetkým zo starého sveta ti je ľúto a je to tiež témou tejto hry?

– Som jedna z poslednej generácie detí, ktoré vyrástli bez mobilu, počítača, internetu. Ešte na výške som chodila písať maily do knižnice alebo internetových kaviarní. Prvý notebook mi doniesol známy zo smetiska z Anglicka a na ňom som len písala, počítač sa volal Janík. Nebola som na internete nonstop. To detstvo na ulici s kamarátmi bolo krásne, doteraz z neho ťažím. Tam sme sa naučili spravodlivosti, kamarátstvu, všetko bolo prežité, vybolené, vyrevané. Smiech a radosť boli ozajstné, my sme mali priestor kreovať naše detské dušičky, my sme boli taká malá pouličná spoločnosť a každý deň sme zažívali neuveriteľné dobrodružstvá. Myslím si, že to je norma, o ktorú by naše deti nemali prísť. Moja babka už toho nemá veľa pred sebou a veľmi rada ju počúvam. Ona hovorí, koľko stretávania patrilo do života bežnej rodiny, pri práci, pri speve, pri zábave, pri večernom sledovaní televízie u jednej zo sestier, ktorá ako jediná televízor mala. Oni sa stretávali, vedeli čeliť problémom spoločne ako široká rodina, vedeli si pomôcť. Pritom aj na seba ponadávali, aj sa poohovárali, ale ráno každý vstal a išiel stavať spoločne ten dom bratrancovi. Teraz sú rodiny rozbité, starí rodičia dobiehajú mladosť, vnúčatá sú trendový doplnok, nedávajú im čas, ale darčeky. Stretnutia sú niekoľkokrát do roka a tento rok nebolo ani veľkonočné, ani dušičkové a bohvie či bude vianočné. Ja som vďačná za technológie, aj mne to zjednodušuje prácu, ale nemôžu nás ovládať 24 hodín denne. Mne je smiešno zo smart hodiniek a aplikácií sledujúcich človeka 24 hodín denne. Ja som to tiež robila. Dojčila som podľa aplikácie, bicyklovala podľa aplikácie, ale je to blbosť. Vyhodila som smartphone, lebo chcel o mne príliš veľa vedieť. Radšej by som pri sebe mala ženu z rodiny, ktorá mi odovzdá skúsenosti. Ľudia niekedy dodržiavali dohody, keď sme sa mali stretnúť na Trojici o siedmej, tak sme sa tam stretli. Nikto nemal mobil a nepísal, budem meškať, idem tou ulicou, a podobné bludy. Keď niekto meškal viac ako 15 minút, tak sme mu napísali odkaz na stenu, kam sme išli, pokiaľ sme sa nedohodli vopred. Ja sa nechcem utiekať do minulosti, chcem len aby sme na to dobré, čo do minulosti patrilo, nezabúdali.

Ako ovplyvnilo to, o čom píšeš aj to, že si sa stala mamou?

– Veľmi. Teraz sa musím ešte viac snažiť, pretože keď chcem dať dieťaťu príklad, sama musím dodržiavať to, o čo ho žiadam. A ja naozaj bojujem sama so sebou, s pohodlnosťou, časom stráveným za počítačom, rozhodnutiami. Nesmiem byť taký egoista, akým som bola a to bolí, ak človek zrazu nemôže stvárať to, čo predtým.

Si veľmi vrastená do prešovského prostredia, kde si sa narodila, kde ste spolu s Julkou Rázusovou založili aj vlastné nezávislé divadlo (PND). Ako veľmi ovplyvňuje tvoje texty geografia miesta, východ Slovenska. Myslíš, že by si písala o iných témach, keby si bývala v Bratislave alebo v Žiline?

– Ja píšem o nedostatku. Možno je to z pocitu nedostatku možností z detstva a mladosti, ktoré sa v človeku formujú počas života na periférii niečoho. Bez východu by nebol západ a bez západu východ. Je to duálny systém a mňa baví písať o tom, ako sa navzájom potrebujú. O tom nedostatku a vzájomnom potrebovaní sa budem písať asi ešte dlho, či je to nedostatok lásky, poznania, šancí, kariéry... V meste by som už bývať nechcela. Ja by som veľmi chcela skončiť ako chatárka na vysokohorskej chate, pásť kozy a čítať si tam niekde na poľane knihy a písať poznámky a po večeroch pri čaji hry, a potom to poslať mailom dole do divadla.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 062
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 889
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 473
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 111
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 073
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 758
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 430
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 339
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 313
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 166
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Maroš Mikoláš podržal mužstvo viacerými fantastickými zákrokmi.

Žilinský odchovanec chytal vo veľkej pohode.

7 h

Mobilné odberové miesto sa nachádza za pavilónom gynekológie a pôrodníctva.

14 h
Zariadenie pre seniorov Úsmev v Žiline.

V zariadení naďalej platia prísne preventívne opatrenia.

16 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

18 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?