Na jar sa do prvej línie COVID-19 postavila aj žilinská nemocnica a zvládla ju celkom hladko. Dnes je však situácia odlišná. V Žiline je hospitalizovaná takmer stovka pacientov s ochorením COVID-19, pacientov s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu už prevážajú aj do nemocníc mimo Žilinského kraja. Personál začína byť vyčerpaný. Nemocnica chce napriek tomu začať znovu vo väčšom operovať a pomáhať pacientom. O aktuálnej situácii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline sme sa rozprávali s jej generálnym riaditeľom Ing. Igorom Stalmašekom, MBA.
V čom je z vášho pohľadu aktuálna druhá vlna pandémie ochorenia nového koronavírusu iná?
- Prvá jarná vlna, alebo skôr „vlnka“, ako by sme ju mohli nazvať, sa s aktuálnym stavom nedá v ničom porovnať. Možno aj preto, že náš región a celkovo Žilinský kraj mal v tom čase šťastie, že tu bolo minimálne množstvo pozitívne potvrdených pacientov s ochorením COVID-19. Vtedy sme to tak nevnímali, no čo nám v druhej vlne pomohlo, bolo práve takpovediac toto „cvičenie“, ktoré sme si vyskúšali v súvislosti s prvou reprofilizáciou – presťahovaním pavilónu urológie. Kompletná zmena štandardného oddelenia na infekčné bola pre nemocnicu s chýbajúcim infektologickým i pľúcnym oddelením maximálne náročná vo všetkých ohľadoch. Jednotlivé kroky sme preto podrobne konzultovali najmä s pánom riaditeľom Martinom Kapasným a jeho kolegami zo žilinského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, navrhovali a vytvárali sme zelené, červené zóny, filtre, zháňali a naskladňovali potrebné ochranné pomôcky, prístroje, vybavenie, aby sa mohli naši zamestnanci v pavilóne bezpečne pohybovať a starať o pacientov bez toho, aby infekciu zaniesli do takzvaných čistých zón, alebo sa sami nakazili. Potrebovali sme vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie. V druhej vlne sme si už nemohli dovoliť tento luxus času a voľných kapacít, ktoré sme mali na jar. Prvé sťahovanie a postavenie infekčného pavilónu sa nám preto maximálne zúročilo.
Ako na tieto zmeny reagovali zamestnanci?
- Nebola to ľahká situácia. Urologické oddelenie sa muselo vysťahovať aj s vybavením, prístrojmi do provizórnych priestorov, kde ani zďaleka nemajú také podmienky, na aké boli zvyknutí. Mnohí zo zamestnancov v týchto priestoroch pracovali a žili bez akéhokoľvek prerušenia 30 rokov. Bol to pre nich šok, ktorý hlavne v prvej vlne niesli veľmi ťažko. No kolektív urológie sa ukázal ako veľmi súdržný a korektný. Napriek všetkému pochopili, že nemocnica nemá iné priestorové možnosti a boli ochotní akceptovať v prvej i druhej vlne, že toto je jediná cesta. Taktiež sa k tomu aktívne postavili kolegovia z chirurgického pavilónu, kde by som rád vyzdvihol zamestnancov z ortopédie, ktorí museli rovnako opustiť celé svoje oddelenie. Oddelenia chirurgie, neurochirurgie a úrazovej chirurgie zase umožnili, aby sa neodkladné operačné výkony mohli realizovať na jednotlivých operačných sálach vždy podľa potreby konkrétneho oddelenia. Teší ma to najmä z toho pohľadu, že je cítiť, že sme v tom všetci spolu, pomáhame si a ťaháme za jedno lano.
V Bytči a ďalších obciach žilinského regiónu sa bude opäť testovať Čítajte Pred niekoľkými dňami ste otvorili dokonca druhý COVID pavilón. Je na tom Žilina tak zle?
- V druhej vlne je v rámci Slovenska najviac postihnutý práve Žilinský kraj, mimoriadne zlá situácia bola najprv na Orave, následne na Kysuciach. Vzhľadom na celkový vývoj a násobný nárast počtu hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 sa dalo očakávať, že regionálne nemocnice to kapacitne nemajú šancu zvládnuť a títo pacienti budú musieť byť prekladaní do veľkých nemocníc, ako je naša, prípadne do Martina alebo Ružomberka. Pred dvomi týždňami sa stav v okrese Čadca natoľko skomplikoval, že našu nemocnicu v pondelok večer požiadalo ministerstvo zdravotníctva a krajské operačné stredisko, aby sme od danej chvíle prijímali všetkých COVID pacientov Kysuckej nemocnice v Čadci vzhľadom na jej kritický stav a preplnené kapacity. Dá sa povedať, že najmä vďaka Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina sa podarilo okamžite podchytiť a zvládnuť práve tú najhoršiu vlnu, ktorá z hodiny na hodinu vznikla na Kysuciach. Do dnešného dňa sme prijali viac ako 30 pacientov vo vážnom stave z okresu Čadca. Po necelom týždni, pred víkendom, sme však mali už taký stav naplnenosti prvého pandemického pavilónu, že personál, ktorý sa tu striedal, začal byť značne vyčerpaný a bol na hrane svojich možností. Operatívne sme teda rozhodli a v piatok sme preložili časť pacientov do pripraveného pavilónu LDCH, kde sme aktivovali prvých 30 pandemických lôžok. Tie ešte týždeň predtým iniciatívne pripravil kolektív oddelenia Liečebne dlhodobo chorých s pracovníkmi oddelenia hospodárskych a stavebných činností. Personál sa hneď zhostil svojej úlohy a začal sa starať taktiež o COVID pozitívnych pacientov s „ľahším“ priebehom. Používam spojenie, že ide o pacientov s „ľahším“ priebehom ochorenia, no ľudia to často chápu príliš jednoducho. To nie sú pacienti, ktorí majú bežnú horúčku a mohli by sa liečiť doma, sú to predovšetkým pacienti, ktorí sa už sami nevedia dobre nadýchnuť, pričom je predpoklad, že síce nebudú potrebovať umelú pľúcnu ventiláciu, no už sa nezaobídu bez kyslíkovej podpory a našej starostlivosti. K 14. novembru 2020 leží v pavilóne A (urológia) 40 pacientov, z nich 5 s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu a traja na Jednotke intenzívnej starostlivosti. V pavilóne B (LDCH) máme hospitalizovaných 22 pacientov.
Prevážate tiež pacientov zo Žiliny do iných nemocníc?
- Prevoz pacientov začal byť nevyhnutný, keď vznikla spomínaná kritická až neriešiteľná situácia pre Čadcu. Bez pomoci a koordinácie ministerstva zdravotníctva a iných nemocníc by skončila zle aj naša nemocnica. Pacienti s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu sa začali hromadiť do takej miery, že v jednom momente sme mali zaplnené všetky áristické lôžka. Nevedeli by sme uventilovať všetkých pacientov, ktorí by to potrebovali. Pomohli nám nemocnice v Martine, Banskej Bystrici, Bratislave, Nových Zámkoch, kde sme odklonili niektorých perspektívnych pacientov na umelej pľúcnej ventilácii, ktorí dokázali zvládnuť prevoz sanitkou. Veľmi pozitívne hodnotím toto krízové riadenie v rámci ministerstva zdravotníctva a spolupatričnosť medzi nemocnicami, ktorá konečne začala fungovať. Nie vždy to tak v minulosti bolo...
Bude vám stačiť počet lôžok s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu?
