Aká bola tvoja cesta k hereckému povolaniu? Vždy si chcel byť hercom?
- Dá sa povedať, že k herectvu a divadlu som sa dostal náhodou až počas vysokoškolského štúdia v Bratislave, kde som študoval Elektrotechniku po absolvovaní Gymnázia v Ružomberku. Doslova na ulici ma oslovila pani Nina Zemanová, vedúca Bieleho Divadla, či by som to neprišiel k nim skúsiť, že som na to dobrý typ. Slovo dalo slovo a po ukončení prvého – najťažšieho skúšobného obdobia na Elektrofakulte som tam teda zašiel a bolo to. Postupne ma to úplne pohltilo. Po dvoch rokoch pôsobenia v Bielom divadle som sa pridal k ľuďom, ktorí sa pripravovali na prijímačky na VŠMU a musel som urobiť veľké rozhodnutie – ukončiť štúdium na fakulte, a tak ísť na talentové skúšky na VŠMU (vtedy sa to inak nedalo). Našťastie to vyšlo a prijali ma na prvýkrát, lebo neviem, či by som to išiel skúšať znovu.
Herectvo je náročné povolanie. Každý večer sa musíš vciťovať do inej postavy. Opakovane prežívať množstvo emócií a príbehov. Má to vplyv aj na tvoj osobný život?
– Je to naozaj náročné, skoro každý večer byť niekým iným, vžívať sa do inej postavy, ale práve to je podľa mňa na našej práci to fascinujúce a príťažlivé. Môžeme byť každý večer niekým iným, prežiť si život niekoho iného, na okamih sa odpútať od seba samého. Do istej miery to dokáže človeka aj ovplyvniť, najmä v procese tvorby postavy. Samozrejme, len do takej miery, ako si to každý dokáže pripustiť, ako dokáže pracovať so svojou psychikou, ako sa s tým dokáže vnútorne vyrovnať a oddeliť svoj život od života postavy. Je dosť dôležité, pozrieť sa na postavu z nadhľadu, s humorom, či s dostatočným odstupom.
Kristína Sihelská: Divadlo má moc liečiť a pomáhať Čítajte Do umeleckého súboru Mestského divadla Žilina si nastúpil v roku 2004, a to do postavy Diabol v muzikáli Na skle maľované. Ako si spomínaš na svoje začiatky tu v divadle?
- Do vtedajšieho umeleckého súboru, ktorý sa ešte len formoval – zväčša ho tvorili členovia súboru Maják (pozn. Divadlo Maják bolo pôvodne amatérske divadlo, ktoré v Žiline pôsobilo od roku 1980, a ktoré sa profesionalizovalo v roku 1990.), som prišiel na podnet Antona Šulíka, ktorý bol mojím ročníkovým režisérom na VŠMU. Bol som vtedy na voľnej nohe, po 10-ročnom angažmáne v trnavskom divadle a krátkom pôsobení v Prešporskom divadle, a tak som to prijal ako zaujímavú ponuku aj z toho dôvodu, že budem bližšie k môjmu rodnému Liptovu. Myslím, že to bola veľmi dobrá skúsenosť – jedna veľká euforická jazda s týmto nakoniec divácky veľmi úspešným predstavením.
Prachy! (zdroj: Róbert Tappert)Aký máš vzťah k muzikálu?
- Určite si rád pozriem dobrý muzikál, žiaľ, v našich pomeroch sa to nie vždy darí, aj keď česť výnimkám. Teraz je to skôr už len z pozície diváka, pretože naše divadlo pod umeleckým vedením Eda Kudláča sa uberá úplne inou cestou. Cestou novej odvážnej dramaturgie v inscenovaní predovšetkým súčasnej dramatiky.
Keby si mal Mestské divadlo charakterizovať len tromi slovami, aké by si zvolil?
- Progresívnosť, odvaha, energia.
Čím je toto divadlo podľa teba špecifické v porovnaní s inými divadlami na Slovensku?
- V porovnaní s inými „kamennými“ divadlami je Mestské divadlo Žilina špecifické hlavne svojou odvážnou dramaturgiou, chuťou experimentovať a hľadať. Dáva sa tu príležitosť hlavne súčasným autorom, aj mladým režisérom a ich inscenačným tímom.
Aké inscenácie, v ktorých si účinkoval, ti najviac utkveli v pamäti?
- Z inscenácií, v ktorých som účinkoval, by som vybral: Na skle maľované, Cigáni idú do neba, Mobil, Podzemné blues, Žena z minulosti, Opití, Triky, fet a makači a Prachy!.
Žena z minulosti (s Janou Oľhovou) (zdroj: Braňo Konečný)Aké postavy zo súčasného repertoáru hráš najradšej a čím ťa oslovujú?
- Zo súčasného repertoáru by som asi vybral postavu Marka z Vyrypajevovej hry Opití, pre jeho nekompromisnú odvahu a vieru, aj keď v nadnesenom stave opitosti, vykričať svetu to, čo si myslí, pretože v tom okamihu hovorí zaňho Boh. Dotýka sa „absolútnej pravdy“ a jeho absolútne presvedčenie je v tom momente nespochybniteľné. Ďalej si s chuťou veľmi rád zahrám postavu Sergia z hry Triky, fet a makači, kde sa partička neskutočných „týpkov“ odhodlá uskutočniť jednu „mega akciu“, kde najdôležitejšiu úlohu zohráva súdržnosť, priateľstvo a vzájomná dôvera.
Iveta Pagáčová: Divadlo už nie je o pretváraní a veľkých gestách Čítajte Aký je tvoj najobľúbenejší titul v Mestskom divadle Žilina, ktorý by si diváci určite nemali nechať ujsť?
- Takýchto inscenácií je v repertoári nášho divadla určite viac. Ja by som odporučil našim divákom, aby si pozreli inscenáciu hry od R. Schimmelpfenniga Deň, keď som ja už viac nebol ja, inscenáciu Prachy! a určite Triky, fet a makači.
Autor: Zuzana Palenčíková
