Otázka hazardu v meste sa pritom skloňovala už na poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré prebehlo koncom septembra.
Hazard v Žiline
V meste aktuálne platí všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré zakazuje prevádzkovať herne vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od škôl a školských zariadení a počas roku 2020 platil aj zákaz hazardných hier počas 12 dní – štátnych sviatkov. Nová legislatíva posúva túto vzdialenosť až na 500 metrov.
Obmedzenie na rok 2021 neprešlo
Takýto zákaz však treba schvaľovať každoročne, a preto sa na stole mestského zastupiteľstva ocitol návrh zakázať hazardné hry počas štátnych sviatkov aj na rok 2021. „Bohužiaľ tento návrh nezískal potrebnú väčšinu, keďže zaň nehlasovala potrebná trojpätinová väčšina poslancov mestského zastupiteľstva,“ informoval po zastupiteľstve viceprimátor mesta Vladimír Randa. Za prijatie nariadenia hlasovalo iba 16 poslancov.
Budúcnosť hazardu v krajskom meste
„Budem iniciovať diskusiu o tejto problematike, no akékoľvek závery je v tejto chvíli ťažké predpovedať,“ vyhlásil na margo plošného zákazu v Žiline pre agentúru SITA primátor mesta Peter Fiabáne. Asociácia zábavy a hier, ktorá združuje hazardné prevádzky, varuje pred unáhlenými krokmi. „Plošný zákaz nebol nikdy dobrým riešením,“ tvrdí hovorkyňa asociácie Dominika Lukáčová. „V prípade, že herne úplne vylúčime spod dohľadu štátu, regulované prevádzky plne nahradí nelegálny hazard,“ dodáva a ako príklad uvádza viaceré mestá, kde bol výskyt legálnych herní na základe sprísnenia legislatívy v ostatných rokoch obmedzený.
Finančná správa tam bojuje s nelegálnymi kvízomatmi. „Len od novembra do mája zaistili takmer 800 kusov takýchto automatov,“ hovorí Lukáčová. Prízvukuje účinnosť Registra vylúčených osôb, ktorý na Slovensku v súčasnosti funguje a vďaka ktorému sú z hazardu absolútne vylúčení poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či patologickí hráči alebo ľudia, ktorí do registra dobrovoľne vstúpili. „Pri vstupe do legálnej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom, a týmto ľuďom nie je hranie umožnené,“ vysvetľuje Lukáčová. „V prípade neregulovaných čiernych herní už nebudeme môcť chrániť tieto skupiny najzraniteľnejších obyvateľov.“
Nižšie príjmy do rozpočtu
Mesto Žilina si riziká úplného zákazu uvedomuje aj v súvislosti s mestskými financiami a pri zvažovaní takéhoto zákazu poslanci budú brať do úvahy aj nezanedbateľný vplyv na príjmovú časť mestského rozpočtu. „Do mestskej pokladnice išlo v roku 2018 z odvodov z hazardných hier viac ako 2,1 milióna eur a v roku 2019 to bolo 2,8 milióna eur. V tomto roku očakávame naplnenie príjmov z odvodov z hazardných hier na úrovni 1,66 milióna eur,“ konkretizoval rozsah príjmov hovorca mesta Vladimír Miškovčík.
„Nie je to len v rovine príjmov do miest a obcí. Rovnako prídu o prácu ľudia, ktorých zamestnávame. To nie sú len krupiéri či čašníčky. Naše firmy zamestnávajú celé oddelenia ľudí ako ekonómky, mzdové pracovníčky, právnici, sekretárky, manažéri, IT technici, prevádzkari, vodiči. Ide o asi 15 tisíc ľudí, ktorí sa v čase ťažkej corona krízy ocitnú na úradoch práce,“ vymenúva negatívne dopady hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová.
Alternatívne riešenia
„Mestá nemusia pristupovať ku krajným riešeniam v podobe zákazu, práve naopak, spolupráca prevádzkovateľov herní a samosprávy môže byť pre mestá veľmi prospešná,“ tvrdí Lukáčová. Medzi inými spomína aj tri detské ihriská na popradských sídliskách, ktoré boli zrekonštruované v spolupráci s OZ Rozvíjame naše mestá združujúcim prevádzkovateľov hazardných hier na Slovensku.
Dôležitý je dialóg
Aby mestá nemuseli pristupovať k extrémnym riešeniam, Asociácia zábavy a hier je pripravená ponúknuť mestám pomocnú ruku. „Boli by sme radi, keby nás samospráva s akoukoľvek otázkou, nejasnosťou či problémom, oslovila. Sme otvorení každej komunikácii a veríme, že spoločne nájdeme riešenie, ktoré by mestám mohlo prospieť viac než celoplošný zákaz hazardu.“ uzavrela Lukáčová.
