Desať. Rovných desať gólov sa podarilo vsietiť futbalistom Kolárovíc v zápase 11. kola proti Dolnému Hričovu. Pravdepodobná rozlúčka s jesennou časťou tak dopadla výborne a mužstvo TJ Kolárovice sa po nej usadilo na prvej priečke tabuľky III. B triedy ObFZ Žilina.
Jednoznačná záležitosť
Po streleckej stránke vyšlo toto stretnutie predovšetkým Petrovi Mišutkovi. Hráč TJ v rozpätí siedmej až 62. minúty skóroval päťkrát. „Hoci som starší, ešte mám nejaké kvality,“ zareagoval s úsmevom 31-ročný futbalista.
Svoju efektivitu zhodnotil takto: „Gólov mohlo byť až sedem. V druhom polčase som mal ešte dve šance, z ktorých to tam mohlo padnúť. Ale keď som dal piaty gól, pozične sme sa vystriedali s Ľubošom Hruštincom. On išiel dopredu a ja na post stopéra.“
Navyše, spomínaný zápas bol špecifický tým, že Dolný Hričov pricestoval iba s desiatkou hráčov. „Aj to zohralo svoju rolu,“ pripustil Peter Mišutka. „Naopak, my sme mali asi najsilnejšiu zostavu, akú sme mohli mať. Celý čas sme si ťukali, góly tam padali samé. Dva som dal do prázdnej brány po sérii našich prihrávok.“
Iba tri zápasy
Päť gólov urobilo z Petra Mišutku tretieho najlepšieho strelca mužstva. Otázne je, akú priečku by v pomyselnom klubovom rebríčku strelcov obsadil, ak by počas jesene odohral viac, ako len tri stretnutia.
V III. lige kraľuje nezastaviteľný Hundák, v I. a II. triede na čele pätnásťgóloví strelci Čítajte „Hneď v prvom zápase s Hrabovým som sa zranil,“ vysvetľuje. „Kamarát z mužstva súpera ma stopol a odniesla si to moja noha. Mesiac som ju mal opuchnutú, napokon sa však dala do poriadku. Ale nehral som päť kôl. Vrátil som sa opäť až na odvetu s Hrabovým, ktorú sme vyhrali 1:0. A proti Dolnému Hričovu sa mi prvýkrát podarilo skórovať.“
Rodák z Kolárovíc si po prvých futbalových krokoch v rodnej obci odkrútil žiacke a dorastenecké kategórie v neďalekých Petroviciach. Vyššiu súťaž okúsil v Považskej Bystrici či v Bytči, počas futbalovej výluky v Kolároviciach vypomáhal Hvozdnici. Pred aktuálnou sezónou si však spolu s ďalšími skúsenými futbalistami z Kolárovíc povedal, že nastal čas, vrátiť sa na domáci trávnik.
„Oslovili ma z Kotešovej, z Hvozdnice či z Dlhého Poľa, kde teraz bývam. Ale keď ma zavolal Ľubo (Hruštinec, pozn. red.), či prídem pomôcť Kolároviciam, neváhal som. Tu ma všetci poznajú, máme pekné ihrisko, areál. Síce som sa nedávno oženil a mám už aj iné povinnosti, ale povedal som si, že pôjdem chalanom pomôcť,“ prezradil.
Šesť výhier v rade
Ľuboš Hruštinec absolvoval na prelome zimy a leta viacero podobných telefonátov, ako ten s Petrom Mišutkom. Po diskusii s vedením klubu TJ Kolárovice na čele s Petrom Čadom sa totiž práve on chopil trénerskej úlohy pri mužstve, ktoré sa po dvojročnej pauze vracalo do súťažného diania.
„Ako Kolárovičan som tu dlhé roky hrával. Potom som však odišiel pracovne do zahraničia, do mužstva zobrali cudzích hráčov a postupne sa to rozpadlo. Tento rok sme to dávali dokopy s úmyslom, aby hrávali predovšetkým domáci. Oslovil som zopár kamarátov, s ktorými sme hrávali vo vyšších súťažiach a nejako sme to dali dokopy. Bolo to ťažké, pretože niektorí už medzitým skončili s futbalom, na priateľské duely pred sezónou sa nám nedarilo dať dokopy kompletnú zostavu. Vždy bol niekto zranený, prípadne pracovne mimo. Odrazilo sa to aj na prvom zápase sezóny,“ hovorí hrajúci tréner o augustovom stretnutí, v ktorom Kolárovice podľahli Hrabovému najtesnejším rozdielom (3:4).
