Šesť rokov buduje Ladislav Židek blízko Rajca ekologickú komunitnú farmu, kde spolu s dobrovoľníkmi gazdujú a tradičným spôsobom pestujú plodiny. Stará sa o gazdovský dvor s domácimi zvieratami i ovocný sad, na ktorom zachraňujú staré odrody ovocných stromov. Komunitná farma robí svoje aktivity na mieste, na ktorom hospodárili rodičia a starí rodičia Ladislava Žideka. Už na začiatku si povedal, že to nechce robiť pre podnikanie, ale pre radosť a vzdelávanie detí. Oceňovaný biológ je presvedčený, že Bioklimatický park Drienová je ideálnym miestom, ako prežiť pandémiu koronavírusu v zdraví. Napriek tomu, že dvere do areálu má otvorené, školy sa o vyučovanie v prírode veľmi netrhajú.
Ako prežívate pandémiu v Bioklimatickom parku?
- Dlho sme tvrdili, že musí prísť kríza, ale nikto z nás nevedel, aká tá kríza bude. My skôr očakávame rozsiahlu klimatickú krízu, pretože stav hospodárenia je neudržateľný. Od polovice augusta žije ľudstvo na ekologický dlh. K tomu prišla koronakríza. Mnohým ľuďom sa to zdá byť sranda, ale nie je. Nepoznáme protilátky, nevieme proti ochoreniu očkovať. To je ako kedysi, keď prišiel mor, alebo cholera, vymrelo pol dediny, či sa to niekomu páčilo, alebo nie. My sme si to vysvetlili tak, že to je „šprknutie“ po nose ľudstvu, že treba sa mať na pozore. Bioklimatický park v Drienovej bol nastavený, aby reagoval na klimatické zmeny a ukázal, ako proti nim bojovať. Tie budú veľmi výrazné a nepredvídateľné. Premýšľame, ako pomôcť tejto krajine. Šesť rokov sa snažíme budovať park, ktorý presne zapadá do nariadení o tom, že ľudia majú byť v otvorenom priestore, nie tam, kde je veľa ľudí. My sme si to vysvetlili tak, že od nás sa očakáva a môže mať zmysel, že poskytneme tento priestor ľuďom. Ľudia prídu do prostredia, kde im nič nehrozí a deti zároveň vidia, že život je o niečom inom, ako vidia v kreslených rozprávkach v televízii. Je úplne nezmyselné zatvoriť deti do tried, treba ich vyhnať von do prírody, tu sa najviac naučia a ešte získajú aj imunitu.
Chcete, aby to tu ešte viac ožilo ľuďmi, aby sem chodili na výlety rodiny a žiaci sa niečomu priučiť?
- Presne tak, aj keď je s tým nesmierna robota, pretože sme všetci len dobrovoľníci všetko niečo stojí. Príchodiacim sa treba venovať. Deťom ponúkame perníky. Ktosi ich musí napiecť, z čohosi sa to musí urobiť.
Materskú školu Čajáková preventívne zatvorili. Ktoré školy v Žiline a v Bytči obmedzili prevádzku? Čítajte Čo teda z toho máte, keď si do svojho areálu pozvete ľudí a ešte na nich doplácate?
- Čo z toho máme, je pre nás, ako občianske združenie, až druhoradá otázka. Máme z toho dobrý pocit. Biopark je hlboko stratová záležitosť. Ale nie preto, že do toho dávame svoje peniaze, ale predovšetkým preto, že všetku manuálnu prácu robíme ako dobrovoľníci. Málokto nám príde ako dobrovoľník pomôcť. Ale keď príde, tak chodí častejšie. Je to iný model, na aký sme naučení. Boli sme naučení v ekonomickom systéme, že za prácu dostanem ako zamestnaný mzdu. Kedysi si susedia museli pomôcť, vzájomne si pomoc vracali. Bártrový systém zakladal to, že komunita bola pevnejšia a súdržnejšia. My fungujeme ako komunita.
Takýto model môže fungovať tu vnútri parku, ale za plotom už zúri iný, komerčný svet.
- Ale tento komerčný svet sa zrúti, je neudržateľný. My sme možno snílkovia, majú nás za bláznov. Napríklad, zemiaky mi vyoráva chlapec, ktorý má traktor a zariadenie na vyorávanie. Ja ho nemám. On vie, že keď bude rozvážať hnoj, ja mu požičiam traktor s vidlami a on si hnoj naloží veľmi rýchlo. Bártrový systém sa pomaličky prebúdza.
Čo by si mali z vášho sveta odniesť ľudia, ktorí prídu Biopark navštíviť?
- Väčšina ľudí príde a do polhodiny je preč. Je výnimka, keď sa ľudia zastavia pri nejakej tabuli a niečo si prečítajú. Ja si normálne myslím, že oni nevedia čítať. Sú zvyknutí chodiť do práce a zarábať peniaze a žijú primitívny spôsob života. Mne je ľúto tejto generácie, kde je málo ľudí, ktorí sú ochotní sa rozprávať.
