ŽILINA. Upravené parky, kvetinové záhony, ktoré hrali farbami a vysoko nastavená latka starostlivosti o zeleň. S nostalgiou spomínajú starí Žilinčania na časy, keď zeleň mala v meste svojho pána a aj svoju úroveň.
Žilina bola rozkvitnutým mestom. Už na konci 19. storočia vzniklo prvé mestské záhradníctvo. Aj v ťažkých vojnových časoch v roku 1942 bolo na území mesta vysadených 68 400 kvetov.
Žilinčania sa pýtajú, prečo to dnes nejde, aby zelené plochy Žiliny skrášľovali záhony kvetín, aby živé ploty neboli deravé a zeleň vyjazdená autami, ktoré využívajú každý priestor na parkovanie?
Betónové mesto
Zuzana Balogová už pätnásť rokov hľadá miesta v žilinskom verejnom priestore, kde by sa mohla zeleň rozšíriť. Vysádza stromy, kry i kvety, buduje záhony. Za sebou má výsadbu „zelenej steny“, ktorú tvorí 250 krov a 9 stromov od športovej haly po plaváreň.
Vášňou novinára a recitátora Jána Blahovca je chov poštových holubov Čítajte Bola pri výsadbe lipovej aleje pri Rajčianke, revitalizácii vnútrobloku Piešťanská/Nitrianska na Vlčincoch a dnes vrhla sily do projektu ZA Stromy a kvety, v ktorom spolu s dobrovoľníkmi robia kus práce, aby sa ulice Žiliny zazeleneli a zakvitli.
Tvrdí, že Žilina je sivé betónové mesto s podielom zelene, ktorý ho radí na chvost medzi krajskými mestami. A to v čase, keď klimatické zmeny priniesli zahrievanie prostredia a v centre Žiliny je o niekoľko stupňov teplejšie, ako na sídliskách a v okrajových častiach.
„Nielenže je v meste málo parkov. Chýba izolačná zeleň, napríklad na Hlinách VIII, popri výpadovke na Bratislavu, existujúce živé ploty majú viac medzier ako rastlín. Prejdite sa po Hlinách III a IV. Vysadené živé ploty poza parkovacie miesta sú výsmechom. Kvetinové záhony realizované mestom môžete spočítať na jednej ruke,“ upozorňuje na stav zelene Zuzana Balogová a varuje, že Žilina nemá víziu výsadby ani na najbližší rok.
