Nevyhovujúca športová infraštruktúra je jednou z najväčších bolestí súčasnej Žiliny. Mesto to chce zmeniť.
Zastupiteľstvo už vyčlenilo 300-tisíc eur na revitalizáciu športového areálu pri ZŠ Martinská. Primátor chce novú halu, plaváreň, aj atletický štadión. Verí totiž že v nasledujúcich rokoch na to mesto získa finančné prostriedky z eurofondov.
„Športová infraštruktúra je veľkou boľačkou nášho mesta. Je to dané historicky. Časť športovísk už nie je vo vyhovujúcom stave – zimný štadión a krytá plaváreň, a časť nie je v našom vlastníctve – športová hala korytnačka. Mesto počas primátorovania Jána Slotu stratilo veľkú časť pozemkov a dnes sme vo veľmi zložitej situácii, ako športovú infraštruktúru rozvíjať,“ hovorí primátor Peter Fiabáne.
Veľkej kritike mesto Žilina dlhodobo čelí zo strany športových klubov. Športovísk je minimum. Mnohé tradičné kluby zanikli, alebo museli opustiť najvyššiu súťaž, kam historicky patrili. Niektoré, v minulosti tradičné športy, sú bez pravidelných súťaží.
Primár Juraj Vyletelka: Ak by som zostavil tím z mojich pacientov, vyhrali by sme NHL Čítajte Príkladom je atletika. Atletický štadión v meste pod Dubňom úplne chýba a tak sa dospelí atléti zo Žiliny vytratili. Detskej atletike sa posledné štyri roky úspešne venuje Atletická akadémia. Aká športová infraštruktúra chýba atlétom najviac? Spýtali sme sa jedného so zakladateľov Atletickej akadémie Karola Haasa.
„Základ je tartanová dráha. Minulý rok postavili v Žiline vôbec prvé tartanové ihrisko. Je to super, že sa to vôbec stalo a máme prvý ovál. Ale stále je to nedostačujúce. My na Martinskej nemáme ovál, a potrebujeme ho. Potrebujeme atletické sektory na diaľku, na výšku, na vrh guľou. Za to bojujeme už tri roky, aby sa to urobilo. Ak tu má raz byť aj atletika pre dospelých, potom je v hre Žilinská univerzita, ktorá vie vybudovať svoje atletické zázemie. Bude treba aj nejakú telocvičňu. Výška, ani diaľka sa nedá trénovať pri mínus 30 stupňoch Celzia. A tie sú na Slovensku iba dve – v Bystrici a v Bratislave. Minimálne by pomohlo, keby na každej škole vznikol atletický ovál s atletickými sektormi. Pomohlo by to nielen klubom, hlavne telesnej výchove na školách.
Zakladateľ Atletickej akadémie pokračuje: „Nie je dobré, keď deti behajú počas TV po rozbitej dráhe, kde je sklo. V ČR má každá škola takéto zázemie a je to tam úplne normálne. U nás, akoby to nebola prioritou mesta a štátu. Štát nepodporuje dostatočne športovú infraštruktúru. Česi sú väčší športoví nadšenci, aj viac chodia na súťaže. U nás to asi nie je tak zakorenené.“
Mesto Žilina má jasne stanovené kompetencie. Čo sa týka rozvoja športu, má za úlohu rozvíjať verejný masový šport. Na to by malo vytvárať primerané podmienky, infraštruktúrou a financovaním, malo by podporovať športovanie detí a mládeže, školskú telesnú výchovu a talentovanú mládeže. Čo sa týka podpory vrcholového športu, tam už mesto kompetencie nemá, ale môže ich riešiť.
Súčasný stav športovej infraštruktúry v meste Žilina zhrnul primátor takto: „Máme zimný štadión, ktorý je v nevyhovujúcom stave. Investícia vo výške 1 milión eur bola z môjho pohľadu vynaložená neefektívne. Pretože štadión má najväčšie problémy v zastaranej technológii. Je to stará budova s vysokými nákladmi. Potrebuje zásadnú rekonštrukciu, alebo musí mesto uvažovať o výstavbe novej.
Ďalej je to mestská krytá plaváreň, ktorá je v lepšom stave, ale stále je to najstaršia 50-tka v bývalom Československu. Má viac ako 50 rokov a je nevyhnutné do majetku investovať.
Potom tu máme už len školské telocvične. Najväčšia je tréningová hala na Javorku a telocvičňa na Hájiku. Ostatné sú menšie telocvične.
Ďalšie športoviská nie sú v majetku mesta. Niektoré sú v majetku škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Univerzita má tiež slabú infraštruktúru. A niektoré projekty sú súkromné.
Prieskum z roku 2015 jasne pomenoval, že Žiline chýba jedna veľká multifunkčná hala, ktorá by bola domovským stánkom jedného z halových športov, ale zároveň by bola multifunkčná, aby sa mohla rýchlo premeniť na koncertnú, kongresovú halu, alebo výstavisko.
