ŽILINA. Budú sa konať mimoriadne obľúbené žilinské Vianočné trhy? Akú budú mať podobu? A bude to ešte bezpečné miesto na pohodové stretnutia partií, pochutnávania si na grilovaných dobrotách a punči?
Vianočné trhy budú musieť pravdepodobne nájsť nový formát. Ústredný krízový štáb totiž odporúčal samosprávam miest a obcí, aby zvážili, či sa do organizovania veľkých podujatí, jarmokov i vianočných trhov vôbec pustia. Pred koronavírusom sa treba mať stále na pozore.
"Členovia štábu aj hlavný hygienik SR nám jednoznačne odporučili tieto akcie, pokiaľ nie sú kontrolované a mohlo by sa tam zísť veľké množstvo ľudí, radšej neorganizovať. Môžu byť totiž pre obyvateľov veľmi nebezpečné," povedal po rokovaní štábu prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. Otázne podľa neho je aj to, či sa budú vôbec vo viacerých mestách a obciach organizovať vianočné trhy.
Všetko je otvorené
Žilinčania už v tomto roku prišli o niekoľko veľkých pravidelných podujatí ako sú Staromestské slávnosti, či Stredoveký deň. Strata Vianočných trhov by znamenala ďalšie ochudobnenie o mimoriadne obľúbené podujatie, ukrátenie o predvianočnú zábavu a ešte menej kultúry.
V žilinskej nemocnici spúšťaju rampy. Ako sa bude platiť za vstup do areálu? Čítajte Mesto Žilina, ktoré vianočné trhy organizuje, musí rátať so všetkými alternatívami. I s tou, že Vianoce budú v centre Žiliny iné ako po minulé roky, alebo že v krajnom prípade nebudú trhy vôbec.
Hovorca mesta Vladimír Miškovčík tlmočil postoj vedenia mesta tak, že dnes je ešte príliš skoro na to, aby ohľadom organizácie vianočných trhov prijali jednoznačné stanovisko. Situácia sa totiž môže vyvinúť rôznymi smermi. „Preto sme zatiaľ nastavení tak, že trhy sa uskutočnia. Akou formou, to ukážu nasledujúce týždne a ďalší vývoj ohľadom koronavírusu.“
Podotkol, že o budúcnosti obľúbenej akcie s vôňou grilovanej klobásy a vareného vína rozhodne mesto na jeseň. „Tam by malo byť už zrejmé, ako a či vôbec budeme trhy organizovať,“ povedal Miškovčík.
Mesto sa zatiaľ nepúšťa ani do aukcie stánkov s občerstvením, ktorá generuje vysoké príjmy. Vladimír Miškovčík naznačil, že v prípade takýchto záväzkov sú radšej opatrní. „Organizáciou sa, samozrejme, zaoberáme, ale zatiaľ bez finančných či zmluvných záväzkov.“
Nielen svietiť a kúriť
Miroslav Bellan bol jedným z hlavných tvári júnového protestu trhovníkov za zmiernenie opatrení na jarmokoch a trhoch. Ako jeden z prvých na Slovensku zorganizoval po dlhom koronapôste remeselné jarmoky v Rajeckých Tepliciach.
Je presvedčený, že pri dodržiavaní bezpečnostných pravidiel a zdravého rozumu sú exteriérové podujatia bezpečné. Upozorňuje na to, že ľudia sú hladní po spoločenských a kultúrnych podujatiach. Samosprávy miest a obcí by mali svojim obyvateľom prinášať v rozumnej miere aj kultúru či jarmoky.
„Mestá tu nie sú len na to, aby svietili a kúrili, ale aby priniesli aj určitú kultúru. Ľudia potrebujú kultúru, chcú si niečo užiť, niečo kúpiť, urobiť radosť. Na trhoch sa stretnú ľudia, porozprávajú sa, potrebujú sociálny kontakt. Je podstatne bezpečnejšie usporiadať kultúrne podujatie vonku. ako niekde v interiéri,“ upozorňuje.
A pridáva svoju predstavu o tom, ako zvládnuť vianočné trhy. „Napríklad mesto Žilina má možnosti, ako vianočné trhy zorganizovať tak, aby boli medzi stolmi väčšie rozostupy, stánky vo väčšej vzdialenosti, roztiahnuť trhy na celé námestie. Nemusia predávať desiati rovnaký tovar, stačia štyria.“
Pôjdu trhy do mestských častí?
V čase neistoty z budúceho vývoja pandémie koronavírusu žilinskí mestskí poslanci na poslednom zasadnutí schválili uznesenie, ktorým sa vytvárajú podmienky na rozšírenie vianočných trhov z centra Žiliny aj do mestských častí.
Predkladatelia nepochybujú o tom, že aj v každej okrajovej časti mesta by sa našiel priestor na umiestnenie jedného, prípadne niekoľko stánkov, ktoré by mohli umocniť vianočnú atmosféru aj perifériách mesta. Ak budú mať mestské časti o zorganizovanie svojich lokálnych trhov záujem, môžu sa konať už počas tohto adventného obdobia.
Pri obnove žilinskej katedrály našli kryptu s kostrami stoviek ľudí Čítajte Poslanec Branislav Delinčák si uvedomuje, že neistá situácia sťažuje plánovanie vianočných podujatí.
„Ja by som bol rád, ak by situácia bola taká, že to vieme zorganizovať, ale určite by som to netlačil, ak by epidemiologická situácia nebola úplne v poriadku. Život a zdravie musí byť na prvom mieste.“
Podľa aktuálnych opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR sa môže na vonkajších podujatiach v jednom sektore a v jednej chvíli nachádzať najviac tisíc návštevníkov. Rovnako musí platiť, že pre každú osobu musí pripadať najmenej 5 metrov štvorcových plochy sektoru. Organizátori musia zabezpečiť kontrolovaný vstup a výstup. V prípade kontroly musia v každej chvíli byť schopní preukázať počet osôb, ktoré sa aktuálne nachádzajú v jednotlivých sektoroch.
Miroslav Bellan, organizátor Rajeckoteplického jarmoku a iniciátor protestov za uvoľnenie opatrení na jarmokoch
Ako hodnotíte odporúčanie Ústredného krízového štábu obciam a mestám, aby neorganizovali jarmoky a trhy?
- Krízový štáb by sa mal skôr zamyslieť nad otvorenými hranicami do Veľkej Británie, či do Chorvátska. Mal by sa zamyslieť nad skutočnosťami, ktoré nás omnoho viac ohrozujú, ako jarmoky a trhy, ktoré sú podstatne bezpečnejšie, ľudia sa pohybujú vo väčších vzdialenostiach a konajú sa medzi Slovákmi, kde je veľmi priaznivá situácia v šírení COVID – 19. Doma je omnoho bezpečnejšie v porovnaní s mnohými zahraničnými krajinami. Mestá tu nie sú len na to, aby svietili a kúrili, ale aby priniesli aj určitú kultúru. Ľudia potrebujú kultúru, chcú si niečo užiť, niečo kúpiť, urobiť radosť. Na trhoch sa stretnú ľudia, porozprávajú sa, potrebujú sociálny kontakt. Je podstatne bezpečnejšie usporiadať kultúrne podujatie vonku ako niekde v interiéri.
Ako by mali mestá a obce pristúpiť v najbližších mesiacoch k organizovaniu trhov a jarmokov?
- Odporúčam, aby to úplne v pokoji organizovali, dodržiavali platné bezpečnostné opatrenia a aby to nerobili megalomanským spôsobom a nedávali veľa peňazí na drahých umelcov. Dobrí umelci sú všade naokolo. V Rajeckých Tepliciach hrá kapela, ktorá sa poskladala výlučne kvôli jarmoku. Na Radvanskom jarmoku napríklad vylúčili predávanie dovozového tovaru a dali prednosť iba asi päťdesiatim remeselníkom, ktorí ukazujú svoju tvorbu. Teda hľadajú riešenia, pretože vedia, že treba zachovať kontinuitu jarmokov. Keď prerušíme kontinuitu jarmokov, skončíme ako národ i ako ľudia, pretože dávajú nám do sŕdc veľa dobrého a veľa radosti.
Ako jeden z mála organizátorov ste sa pustili do obnovenia jarmokov po koronakríze. S tými skúsenosťami, ktoré máte, vnímate aj nejaké hrozby pre organizovanie trhov?
- Dúfam, že ľudia sú zodpovední, a ak sú chorí, alebo majú príznaky ochorenia, nepôjdu na žiadne podujatie. Napríklad mesto Žilina má možnosti, ako vianočné trhy zorganizovať tak, aby boli medzi stolmi väčšie rozostupy, stánky vo väčšej vzdialenosti, roztiahnuť trhy na celé námestie. Nemusia predávať desiati rovnaký tovar, stačia štyria. Sú rôzne varianty, ako zorganizovať podujatie, aby bolo bezpečné a vyhovovalo všetkým.
