Podnikatelia z gastrobiznisu sa obávajú o svoje tržby a návštevnosť. Gastrosektor na Slovensku funguje z viac ako 50% na predajoch obedových menu a gastrolístky prinášajú ročne vyše 400 miliónov eur do reštaurácií. Proti ich zdobrovoľneniu sú aj odborári. Viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová hovorí, že na prvý pohľad to vyzerá ľúbivo, ale zároveň táto zmena skrýva v sebe viacero rizík, ktorých negatívny efekt sa môže prejaviť s odstupom času. „Môže to spôsobiť, že zamestnanec obmedzí svoje stravovanie, čo môže mať negatívny vplyv na jeho zdravie. Gastrolístky v akejkoľvek forme motivujú zamestnanca k pravidelnému stravovaniu. Taktiež vyplácanie finančnej sumy namiesto stravných lístkov môže vytvoriť psychologicky a opticky klamlivý dojem, že zamestnanec zarába viac. Čiže na prvý pohľad lákavo znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne „stratila“ v samotnej mzde. Podporujem maximálnu mieru elektronizácie stravných lístkov, ale nesúhlasíme s ich nahradením hotovosťou.“
Odborári sú presvedčení, že rušenie gastrolístkov povedie k poklesu záujmu o stravovacie zariadenie na Slovensku. Podobný názor vyjadrujú aj podnikatelia z gastrobiznisu. „Zdobrovoľnenie stravných lístkov je pre závodné kantíny vážny úder,“ hovorí Rastislav Hodas zo spoločnosti Slovtrend. „Obávame sa, že po tom, čo sme ledva prežili koronakrízu, tak náš podnik zasiahne práve zrušenie gastráčov. Vláda zvyšovanie nominálnej hodnoty stravného lístka zmrazila, ale nám súčasne rastú ceny vstupov, čo nám teda dvakrát nepomáha.
Poskytovateľom ubytovacích služieb znížili DPH na 10%, prečo to neurobia aj pre gastro biznis? Zamestnanci si v dnešných časoch krízy spomínanú hotovosť radšej ušetria a nezaobstarajú si teplé jedlo,“ dvíha Rastislav Hodas varovný prst.
„Nie je mi jasné, z akého dôvodu sa ide meniť zabehnutý systém,“ krúti hlavou Pavol Mrázik, prevádzkovateľ reštaurácie Kazačok. „Tie peniaze nielenže odídu z našich reštaurácii a obchodov, ale oni odídu aj zo Slovenska. Ľudia začnú nakupovať v Čechách, v Poľsku a v Maďarsku, dostanú tam kúpiť lacnejšie potraviny, pretože všetky susedné krajiny majú na potraviny menšiu DPH ako my. Myslím si, že to bude pre reštaurácie s menučkami likvidačné,“ predpovedá Pavol Mrázik. Svoj názor pridáva aj Rudolf Kučák z Boston-Bistro cafe v Čadci: „Diskutovaná téma, ktorá by rozhodne nemala byť šitá horúcou ihlou. Práve naopak, do verejnej diskusie by sa mali zapojiť aj reštaurácie a zamestnávatelia, pretože nás to najviac postihne. Pre niektorých to dokonca môže byť veľmi zle, až likvidačné,“ hovorí Kučák na rovinu.
Prídu ľudia o gastrolístky?
Horúca téma rozdeľuje vládu a zamestnávateľov aj zamestnancov, na poplach bijú reštaurácie aj celý gastrobiznis. Minister hospodárstva Richard Sulík pripravuje na najbližšie rokovanie vlády návrh, v ktorom sa zamestnanec má rozhodnúť, či chce príspevok na stravu na výplatnej páske alebo mu vyhovujú gastrolístky. O názor sme požiadali zástupcov zamestnávateľov: Mária Lelovského z Republikovej únie zamestnávateľov a Miriam Filovú z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Avizujú vám zamestnávatelia, čo si myslia o vyplácaní v hotovosti?
Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov
Sú za zavedenie plošnej a povinnej elektronizácie. S takouto úpravou zákona nesúhlasia. Myslíme si, že zamestnávateľ, ktorý platí 55 % z príspevku, by mal mať možnosť rozhodovať o jeho forme. Obávame sa masívneho nárastu administratívnej záťaže, ktorá by hrozila v prípade, že by v spoločnostiach museli paralelne fungovať rôzne typy stravného – kantína, stravné lístky a karty a nakoniec aj hotovosť. Možnosť výberu zamestnanca by ohrozila aj fungovanie kantín, keďže nižší počet stravníkov by mohol znamenať, že kantíny by zamestnávateľovi vytvárali neudržateľnú stratu.
Odborári vidia cestu v elektronizácii systému poskytovania príspevkov. Čo si o tom myslíte?
Mário Lelovský, Republiková únia zamestnávateľov
Kvalitná elektronizácia systému môže podstatne znížiť administratívnu náročnosť, ale úplne ju neodstráni. Keby bol systém už dávno plne elektronizovaný, tak by možno zamestnávatelia neboli z toho celého takí frustrovaní. Ľudia dávno používajú kreditné karty a platia hlavne bezhotovostne a popri tom majú v peňaženkách farebné papieriky, stravenky. Ak by stravenkové spoločnosti predstavili také benefity, ktoré zamestnancov alebo zamestnávateľov presvedčia, že sú pre nich prínosom a pridanou hodnotou, tak sa môžeme o tom baviť.
Zamestnávatelia
Čo si myslíte o návrhu zákona z dielne ministra Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec si vyberie či chce hotovosť alebo gastrolístky?
Peter Kováč, Termálne kúpalisko Podhájska
Nečakal som od pravicovo-liberálneho ekonóma-politika, ktorý presadzuje pragmatické riešenia, že navrhne najkomplikovanejšie z možného a to administratívne najnáročnejší variant. Rozhodovanie na strane zamestnanca je absurdné.
Martin Hubinský, Panoráma Nitra
Počul som, že ak bude zamestnanec požadovať hotovosť, tak budem musieť držať peniaze v pokladni a viesť k tomu ďalšiu evidenciu, tak to je fakt super nápad a uľahčenie podnikania.
Norbert Varga, Alufenst Tuko
Žiadny výber, nech je to celé elektronické, nech nás to nezaťažuje.
Dagmar Potočárová, Dadas, s. r. o. Trenčín
Ešte viac komplikovať život podnikateľom sa už nedá? Zvyšuje sa len byrokracia. Buď nech to nechajú ako je, alebo nech sa zavedie len príspevok na stravu.
Miroslav Murčo, Moget a.s. Bratislava
Od vlády všetci očakávame zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré verím aj nastane. Ale dávať v tomto prípade, len na výbere zamestnancov, nie je práve najšťastnejšie riešenie.
Ladislav Kamenický: „Nedajte si stravné lístky, najete sa viac!“
Bývalý minister financií Ladislav Kamenický na svojej facebookovej stránke píše: „Vláda chce dať na výber – buď si požiadate o stravné lístky alebo o hotovosť. Tá sa javí na prvý pohľad ako výhodnejšie riešenie kvôli možnosti širšieho použitia, ale má to ešte aj iné stránky.“
- Zo stravného lístka neplatíte dane ani odvody, pričom je jedno, či máte stravný lístok v papierovej alebo elektronickej podobe. T.z. použitím stravného lístka sa najete viac ako zaplatením za stravu v hotovosti!
- Stravný lístok striktne oddeľuje vašu mzdu od vášho nároku na stravné. Časom, keď si už na stravné lístky ani nespomeniete, sa vám zleje vaša mzda a stravné a stane sa zložkou nahrádzajúcou nárast vašej mzdy. Nerobte to!
- V koronakríze hovoríme o podpore slovenskej ekonomiky a najmä o podpore gastro prevádzok, ktoré utrpeli asi najviac. Stravný lístok je vlastne voucher, ktorý tomu môže pomôcť. Miniete ho na Slovensku, podporíte domácu spotrebu a zároveň podporíte aj slovenské reštaurácie a gastroprevádzky.
- Matovičova vláda zmrazila stravné, napriek tomu, že náklady na stravu stúpli. Úplná hlúposť! Vláda mala namiesto zmrazenia hodnoty stravného lístka urobiť presný opak. Mohla tento systém použiť na dočasnú podporu domácej spotreby a tým podporiť slovenskú ekonomiku! Zvýšenie hodnoty stravného lístka o štátom dotovanú čiastku by spôsobilo len minimálne náklady.
- Štátna dotácia na stravné lístky môže byť námetom na výnimku zo štátnej pomoci z Bruselu, samozrejme je to potrebné preveriť. Ak by to nešlo, tak zaviesť voucher na gastro a kultúru po vzore Belgicka by nemal byť žiadny problém.
- Európska komisia povolila členským krajinám už vyše 200 výnimiek zo štátnej pomoci, čo je v priemere 7 výnimiek na jednu krajinu. Slovensko doposiaľ využilo v rámci koronakrízy len dve vynimky (mzdové dotácie, kompenzácie nájomného), čo je žalostne málo. Vyhovárať sa pritom na Brusel je absolútne scestné, nakoľko sme ako krajina podali žiadosti oproti iným krajinám veľmi neskoro a Európska komisia schvaľuje tieto žiadosti veľmi promptne.
- Pandémiu sme zatiaľ zvládli dobre, ale, žiaľ, v zvládaní jej ekonomických dôsledkov prepadáme. Obávam sa, že vysvedčením tejto vlády bude enormný nárast nezamestnanosti, čo ma vôbec neteší!
