Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
AKTUÁLNA TÉMA

Gastrolístky – koniec istotám?

Diskusia o budúcnosti stravovania sa vedie už niekoľko rokov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Na jednej strane sa ozývajú hlasy, aby si zamestnanec mohol vybrať medzi stravným lístkom a finančným príspevkom. Na druhej strane zase ľudia z gastrobiznisu upozorňujú, že takýto krok by viedol nielen k tomu, že veľká časť Slovákov by peniaze použila iným spôsobom, ako na jedlo, ale ohrozilo by to navyše aj množstvo reštaurácií a pracovných miest. Očakáva sa, že ministerstvo práce predloží návrh práve k spomínanej budúcnosti gastrolístkov. Doteraz bolo len stroho komunikované: „Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu.“

Kde je teda pravda?
A aký bude jej návrh?


Poradkyňa ministra hospodárstva Jana Kiššová prednedávnom v TA3 uviedla, že štát chce nahradiť možnosť príspevku zamestnávateľa na stravovanie finančným príspevkom zamestnancovi v rovnakej výške. Vraj je to už na spadnutie.
Namiesto gastrolístkov, či už v podobne papierových poukážok, alebo elektronických platobných kariet, by tak zamestnanci dostali na účet peniaze v rovnakej hodnote.


Až 41 % respondentov, ktorí dnes dostávajú stravné lístky, či už v papierovej, alebo elektronickej podobe, v prieskume Agentúry 2muse pripustilo, že by peniaze použilo na platenie účtov, chod domácnosti alebo osobné potreby. Ďalších 10 % uviedlo, že by si takto vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili.
Zmena stravovacích návykov by so sebou zároveň priniesla aj významný výpadok príjmov reštaurácií a maloobchodu s potravinami. „Spomínané opatrenie môže byť pre nás likvidačné. V tomto systéme je 800 miliónov eur ročne, a čo aj len 10-percentný odliv financií mimo gastrobiznisu bude znamenať obrovské straty, ktoré sa premietnu do stagnácie odvetvia a ďalšieho prepúšťania. Dotkne sa to všetkých,“ upozornil Arsene Becker, prevádzkovateľ siete NP Patisserie.


„Vidíme veľké riziká aplikácie tohto systému v praxi. Jednou z výhrad v minulosti voči stravným lístkom bola administratívna záťaž, napriek tomu je v programovom vyhlásení vlády napísané, že o príspevku rozhodne zamestnanec. To by neúmerne zaťažilo zamestnávateľov, ktorí by museli u každého zamestnanca sledovať jeho preferenciu, nehovoriac o tom, že sa im zvýšia náklady, keďže budú musieť meniť svoje účtovné a mzdové systémy,“ hovorí Štefan Petrík, prezident AMOBE. Emitenti stravných lístkov upozorňujú aj na fakt, že ak je vedené exekučné konanie voči zamestnancovi, tak o tie peniaze príde, pretože exekútor nebude rozlišovať, že ide o príspevok na stravu.


Ako riziko vidia aj to, čo pripúšťajú samotní ľudia. Že príspevok na stravovanie sa prestane v plnej miere používať na zadováženie teplej stravy či potravín. Samozrejme to neznamená, že ľudia by prestali jesť. „Ak ľudia budú chcieť ušetriť časť príspevku v hotovosti, môžu tak spraviť len tak, že budú hľadať lacnejšie a menej kvalitné potraviny. Keďže tieto sú aj menej zdravé, sú aj jednou z príčin vzniku civilizačných ochorení,“ upozorňuje Petrík. Tieto obavy potvrdzuje aj prieskum, kde až 44 % ľudí pripustilo, že by v snahe ušetriť časť príspevku v hotovosti na iné potreby, začalo šetriť na kvalite potravín.


Podľa prieskumu Agentúry 2muse, ktorý robila na konci februára tohto roka, až 83% ľudí má ku gastrolístkom veľmi pozitívny a skôr pozitívny vzťah. Podľa Barbory Petrovej z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktoré tento zamestnanecký benefit patrí, sa vláda témou gastrolístkov zaoberá na koaličnej rade. Napriek tomu, že ide o ich agendu, na ďalšie slová bola skúpa.

Emitenti volajú po diskusii

Asociácia moderných benefitov (AMOBE) je združením spoločností aktívnych v oblasti sprostredkovania zamestnaneckých benefitov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Aký majú názor na programové vyhlásenie Vlády SR, ktoré by malo zmeniť systém poskytovania stravných lístkov, sme sa spýtali prezidenta Štefana Petríka.

„Z doposiaľ medializovaných skutočností vnímame ako veľké riziko, že sa neberú do úvahy ekonomické a spoločenské dopady takéhoto rozhodnutia. Predovšetkým na strane príjmov do štátneho rozpočtu ale aj ďalších negatívnych ekonomických dopadov, ktoré by zmena priniesla tak na strane zamestnávateľa ako aj zamestnanca, ale aj poskytovateľov gastroslužieb, či už sú to reštaurácie alebo maloobchodné potravinové siete. Samozrejme aj na základe skúseností z iných krajín, si myslíme že diskusia o tak významnom zamestnaneckom benefite, ktorý má aj pozitívny vplyv na zdravie a sociálnu situáciu obyvateľov, by sa mala viesť viac odborne. Privítali by sme vytvorenie pracovnej skupiny na ministerstve práce tak, ako to bolo pôvodne deklarované.

Aj s účasťou našej asociácie. V Belgicku rozhodnutiu nevybrať sa cestou príspevku v hotovosti, ale digitalizáciou gastrolístkov, predchádzala detailná analýza tamojšej agentúry. Jej výsledkom bolo, že hotovosť je horšou cestou ako digitalizácia, tak ako pre štát, ktorý gastrolístky dotuje oslobodením od daní a odvodov, tak aj pre zamestnávateľov, ktorí naň prispievajú priamo. Prechod na digitálne nosiče, smart aplikácie a karty, vyriešil od roku 2016 v Belgicku výhrady zamestnancov k manipulácii s lístkami, a zároveň aj odstránil administratívu zamestnávateľov a reštaurácií. V konečnom dôsledku totiž vyjde prechod na hotovosť výrazne viac aj štát, aj zamestnávateľov, a cez negatívne dopady na zdravie ľudí aj samotných zamestnancov. To bol aj dôvod prečo sa Belgicko v roku 2016 nevybralo cestou hotovosti, ale naopak zrušenia papierových gastrolístkov a ich plnej digitalizácie.“

Názory

Ako vnímate plány vlády na zmeny v príspevku na stravovanie?

Monika Uhlerová, viceprezidentka KOZ SR
Na prvý pohľad to môže vyzerať ľúbivo, ale skrýva v sebe viacero rizík, ktorých negatívny efekt sa môže prejaviť až s odstupom času. Môže to spôsobiť, že zamestnanec obmedzí svoje stravovanie, čo môže mať negatívny vplyv na jeho zdravie. Gastrolístky v akejkoľvek forme motivujú zamestnanca k pravidelnému stravovaniu. Taktiež vyplácanie finančnej sumy namiesto stravných lístkov môže vytvoriť psychologicky a opticky klamlivý dojem, že zamestnanec zarába viac. Čiže na prvý pohľad lákavo znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne „stratila“ v samotnej mzde. Podporujem maximálnu mieru elektronizácie stravných lístkov, ale nesúhlasíme s ich nahradením hotovosťou. Navyše to spôsobí ešte väčšiu administratívnu záťaž zamestnávateľovi.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov SR
AZZZ je za zavedenie plošnej a povinnej elektronizácie tohto zamestnaneckého benefitu. Odbúra to administratívu na strane zamestnávateľov, ale i reštaurácií a obchodov a zároveň to zachová zmysel a účel príspevku.

Milan Kuruc, združenie Pracujúca chudoba
Obávam sa, že zamestnanci budú aj kvôli príspevku v hotovosti ťahať za kratší koniec pri rokovaní so svojím zamestnávateľom o vyššej mzde. Príspevok v hotovosti totiž splynie so mzdou, v ktorej sa bude vyplácať. To znamená, že zamestnávateľ sa bude brániť zvyšovaniu miezd s argumentom, že už navýšená je, a to práve o ten príspevok na stravovanie. Správnym riešením nie je dávať zamestnancovi na výber peniaze alebo stravné lístky, lebo to ešte viac predraží náklady zamestnávateľov na správu a manažovanie takejto dvojakej evidencie. Správnym riešením by bolo kompletne digitalizovať stravné lístky a tvrdo stlačiť poplatky za túto službu na akceptovateľnú úroveň.

Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro
Ako snahu o zmenu systému, ktorý funguje roky, ale aj ako experiment, ktorého dosah nevieme odhadnúť. Existuje množstvo stravovacích zariadení, ktoré majú nastavené ponuky na tento systém a je možné, že ak by sa prešlo na hotovosť, tak by prišli o časť zákazníkov. Preto sme navrhli, aby sa dočasne časť financií v systéme stravných lístkov presmerovala do gastro segmentu, ktorý bol najviac zasiahnutý koronakrízou.

Ministerstvo

Barbora Petrová, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

O forme poskytovania stravného zamestnancom diskutujú koaliční partneri. Následne sa problematika bude riešiť aj na pôde tripartity. V tejto chvíli je táto otázka otvorená.

Zamestnávatelia

V Programovom vyhlásení Vlády SR je napísané:
„Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu.“

Juraj Mego, JVJ TRANS, s. r. o., Veľké Zálužie, zamestnáva 18 ľudí

Nech to ani neskúšajú, zamestnávam ľudí a neviem si predstaviť tú agendu okolo. Polroka bude chcieť zamestnanec príspevok, potom si to rozmyslí, že chce gastrolístky a my budeme toto riešiť? Stále prenastavovať systém, veď to bude vnášať chaos do práce personalistky.

Anton Žáčik, Reštaurácia Natália, Cabaj-Čápor, zamestnáva 10 ľudí

Od vlády očakávam zlepšovanie podnikateľského prostredia, tak ako deklarovala. Nič v zlom, ale dávať na výber zamestnancovi? Už teraz sme ako zamestnávatelia administratívne preťažovaní a toto považujem za krok späť.

Zamestnanci

Chceli by ste stravné dostávať v papierových gastrolístkoch, elektronicky kartou alebo v hotovosti?

Martina (40), Bratislava

Nie som finančne odkázaná na stravné lístky.

Anna (65), Mojšová Lúčka

Mám kartu, je to prehľadné. Viem, kde som jedla, koľko mám na karte, je to jednoduchý spôsob stravovania.

Lucia (36), Ružomberok

Roky som u toho istého zamestnávateľa. Dostávame papierové gastrolístky a zvykla som si, lebo do hodnoty na lístku sa stále v pohode najem v reštike pri firme. Bojím sa, že ak sa to začne meniť, tak o to prídeme.

Martina (37), Košice - Šaca

Hej, počula som v telke čosi. No, nič o tom neviem, aké sú výhody hotovosti oproti súčasnému systému. Prišla nová vláda, tak samé zmeny. Už ma dosť štvú, že chcú tie obchody v nedeľu zatvoriť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 945
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 679
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 309
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 206
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 759
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 691
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 404
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 374
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 294
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 158
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

28m

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

4 h
Kapitán Strečna Jakub Beháň v zápase proti Višňovému (2:3). Trio bratov Beháňovcov nastrieľalo z dvadsiatich gólov FK Strečno v jesennej časti viac ako polovicu. Spomínaný Jakub ich dal päť, rovnako aj Marek. Tretí Patrik strelil jeden.

Futbalistom z obce na Váhu patrí až jedenáste miesto.

3 h

Uplynulý týždeň priniesol opäť zaujímavé udalosti.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

22 h

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

24. jan

Už ste čítali?